Rodák z bratislavskej Rače už ako malý chlapec vedel, že bude kuchárom. Vyučil sa v kuchárskom odbore a po skončení školy sa hneď vrhol do práce. Počas vojenčiny vraj bol preslávený tým, že jeho jedlá boli naozaj jedlé… Neskôr pôsobil v mnohých reštauráciách a dokonca varil aj na výletnej lodi, ktorá premávala po Dunaji.

Vďaka šikovnosti bol František Janata vyslaný do zahraničia, kde pôsobil v Londýne v hoteli London Embasy, vo Frankfurte nad Mohanom v hoteli Althea, či v hoteloch Sherathon a Don Pedro v Lisabone. Vďaka svojim kulinárskym schopnostiam a znalostiam v roku 1982 dostal ocenenie Majster kuchár. Po Nežnej revolúcii pomohol zakladať Slovenský zväz kuchárov a cukrárov a v roku 2000 sa stal jeho prezidentom.

NOVINKA! František Janata už aj na Facebooku. Navštívte túto stránku a staňte sa jej priateľom. Budete pravidelne dostávať rady a námety tohto kulinárskeho mága. Stačí len zakliknúť Páči sa mi TU. 

Keď som pána Janatu objavila na bratislavskom veľtrhu Danubius Gastro, ako prvé mi napadalo, že keby nemal na krku medailu a na hlave kuchársku čapicu, asi by som okolo neho len tak prešla, ako vedľa bežného návštevníka či vystavovateľa. Predsa len, bola som na veľtrhu, ktorý bol zameraný na jedlo a známymi aj menej známejšími kuchármi sa to tam priam hemžilo.

Našťastie ho práve spomínaná medaila prezradila a tak som sa kuchárskeho mága spýtala, aké to je variť pre významných ľudí, a či je rozdiel pripravovať jedlo pre nich a pre bežného konzumenta. „Jasné že je to niečo iné, keď pečiem doma a keď pečiem pre významných ľudí. Varím však s láskou a so srdcom pre všetkých ľudí rovnako,“ vysvetľuje Janata. Podľa neho nezáleží na tom, či ide o kráľa alebo obyčajného konzumenta, v prvom rade si treba uvedomiť, že jedlo sa pripravuje pre ľudí. „Varil som už pre švédskeho kráľa, brazílskeho prezidenta, indonézsku prezidentku, talianskeho prezidenta, pre všelijakých známych hercov. Kuchára som robil už v trinástich štátoch, takže mám skúsenosti aj z veľkých hotelov,“ dodáva s úsmevom úspešný kulinár.

Zaujímalo ma tiež, či má pán Janata rád sladké. Predsa len, keď je človek pri „zdroji“, občas sa ho zvykne aj prejesť. „Mám veľmi rád sladké a je to na mne aj trochu vidieť,“ smeje sa. „Doma pečiem tiež, ale len asi tak šesť krát do týždňa,“ žartuje ďalej. Našťastie má manželku, ktorá mu do pečenia hovorí. Napríklad aj kedy treba ubrať cukru. Sám však tvrdí, že jedlo sa nedá „ošáliť“. To čo v ňom má byť, v ňom aj byť musí.

A ako je to s aranžovaním jedla na tanieri doma? Je predsa rozdiel upravovať jedlo na tanieri pre kráľa a potom niečo pripraviť pre rodinu. „Rodina skôr obľubuje klasické jedlá, ale snažím sa aj doma jedlo pekne naaranžovať, aby to človeku aj lepšiu chutilo. V prvom rade totiž jedia vždy oči,“ prezrádza svoj trik úspešný kuchár.

Viete odhadnúť, aké jedlo chutí najlepšie kuchárskemu majstrovi? „Mám rád šťavnaté jedlá,“ prezrádza Janata. „Nemusia to byť minútky, alebo drahé artikle, mám rád obyčajné klasické jedlá. Môže byť aj sviečková na smotane, ale aj dobrý gulášik a pečený bôčik, ktorý mám veľmi rád aj na teplo aj na studeno, občas si také jedlo neodopriem.“