Close

Nie ste zaregistrovaný? Zaregistrujte sa a začnite používať.

lock and key

Prihláste sa do svojho účtu

Account Login

Zabudli ste heslo?

Za všetko môžu nohavičky…

12 feb Odoslal v Pre ženy, Príbehy, osudy, priznania, detektívky, Vančová Jana | Komentáre vypnuté na Za všetko môžu nohavičky…
Za všetko môžu nohavičky…
 

Niektorí ľudia majú to šťastie, že aj na tých najobyčajnejších miestach a pri tých najbanálnejších činnostiach zažívajú tie najneuveriteľnejšie príbehy. A to je aj môj prípad. 

Bolo skoré letné ráno, sobota, a ja som toho chcela veľa stihnúť. Zavalená pracovnými povinnosťami som chodievala domov neskoro, takže bolo čo dobiehať. Hneď zrána som naplnila práčku bielizňou, tešiac sa, ako sa mi pri krásnom počasí na balkóne vysuší. Kým sa bielizeň prala, osprchovala som sa aj ja, s pôžitkom vychutnávajúc napenený a voňavý sprchovací šampón a osviežujúci príval vody, stekajúci po mojom tele. Bolo také príjemné nikam sa neponáhľať a vychutnávať si osviežujúce dobrodenie, ktoré prebúdzalo všetky moje zmysly!

Po sprche som si ošetrila pokožku telovým mliekom s obľúbenou vôňou a cítiac sa ako znovuzrodená som sa tešila, ako si pri otvorenom balkóne vo sviežom rannom vánku vypijem kávu a pri obľúbenom časopise si vychutnám raňajky. Už iba pri pomyslení na to som sa usmiala. Nezdržujúc sa spodnou bielizňou som si len tak – na nahé telo obliekla ľahučké domáce šaty, v ktorých som sa v horúčavách cítila príjemne. Napokon, načo sa zdržovať spodnou bielizňou, keď som sa nikam nechystala ísť? Prichystala som si raňajky a kávu a prestrela som si na stolík pri otvorených balkónových dverách. Pohľad na balkón mi však pripomenul, že by som možno ešte predtým, než začnem jesť, mohla rýchlo vyvesiť bielizeň. Potom ma už nič nebude rušiť…

Veľmi sa mi nechcelo, lebo káva už dráždivo rozvoniavala, lákajúc ma k úplne iným pôžitkom ako je vešanie bielizne. Premohla som sa, zobrala som plastový košík s vypranou spodnou bielizňou a pobrala som sa na balkón. Aby som mala všetko poruke, položila som si ho na vonkajší múrik balkóna, ktorý bol presne po mojej pravej ruke. Vyberala som bielizeň kúsok po kúsku a štipcami pripevňovala na šnúru – až tu zrazu – jaj… malá nehoda! Ani neviem ako sa to stalo, ale určite to bolo preto, že som sa tak ponáhľala, jedny miniatúrne ružové čipkové nohavičky mi vypadli nielen z ruky, ale aj dolu z balkóna. – Preboha, no to je ale trapas! – zdúpnela som pri predstave, že moje krásne nohavičky budú ležať niekde dolu pri vchodových dverách, alebo voľným pádom z jedenásteho poschodia pristanú niektorému zo susedov na balkóne. Nabrala som odvahu a zadívala som sa dolu – pred domom však nič nebolo.

– No fajn, – povzdychla som si, – takže ich bude mať niekto na balkóne… , – nahla som sa nižšie a zhíkla som od úžasu – moje nohavičky skončili v črepníku medzi kvetmi na balkóne u spodných susedov! – No teda, to som si dala, – preletelo mi hlavou. – Nemôžem sa predsa tváriť ako mŕtvy chrobák, akože ja o tých nohavičkách nič neviem a že tam spadli z neba! Najlepšie urobím, ak hneď zbehnem dolu k susedom a rýchlo si svoju bielizeň odnesiem, – zvažovala som.

Napokon, so susedkou, staršou odo mňa, som si celkom dobre rozumela a občas sme si spolu dali aj kávu. – Tak čo mi vlastne bráni, aby som tam zbehla? – uvedomila som si, že susedka mi vravela, že manžel má byť v sobotu odcestovaný a syn, vysokoškolák, študuje v Čechách a cez víkend, aspoň pokiaľ som bola informovaná, neplánoval pricestovať. Narýchlo som si teda prečesala vlasy a len tak naľahko, ako som bola, zbehla som dolu schodmi k susedom, aby som to mala čím skôr za sebou a aby som si delikátny kúsok svojej bielizne čím skôr odniesla domov.

Napriek tomu, že bolo skoré ráno, nemusela som sa báť, že by som susedku mohla zobudiť, pretože som cez otvorený balkón počula od nej hrať rádio. Stlačila som teda zvonček a v domnení, že o chvíľu mi otvorí susedka, chystala som sa, ako jej vyrozprávam svoj trapas. Keď sa však dvere napokon otvorili, takmer som odpadla od úžasu. Tak toto som naozaj nečakala: Vo dverách stál Peter, jej syn. Ten, ktorý cez víkend vôbec nemal byť doma! A ako by to ešte stále nestačilo, bol polonahý, pretože práve aj on vyšiel spod sprchy a jeho mužné telo zakrývala len osuška, narýchlo omotaná okolo drieku a zakrývajúca len to najnutnejšie. Srdce sa mi rozbúchalo ako divé a keď ma so širokým úsmevom privítal a pozýval ďalej na návštevu, takmer som zabudla, po čom som prišla. Dozvedela som sa, že mama nie je doma, pretože zavčas ráno odcestovala za svojou sestrou, ale že on mi pomôže… No čo som mala robiť? Musela som vyjsť s farbou von a povedať mu, že mi niečo veľmi intímne spadlo k nim na balkón a že by som si to rada čím skôr vzala domov.
– Jasné, to je v pohode, – hneď to vybavíme, poď ďalej, – znovu sa na mňa usmial tým podmanivým úsmevom a pobral sa na balkón.
Rozbehla som sa za ním, v snahe uchytiť čipkované nohavičky ako prvá, ale dosiahla som akurát to, že sme sa zrazili v balkónových dverách, keď sa vracal, rozpačito držiac moje nohavičky v svojich rukách. Vo chvíli, keď mi ich podával, zabudol na to, že má na sebe lenosušku…noatásamuvtej chvíli uvoľnila a spadla na zem. Ostal tam stáť, ešte stále s mojimi nohavičkami v ruke, úplne nahý a ako som zistila neskôr, aj vzrušený do krajnosti …
Keď pristúpil ku mne , rukou mi pohladil líce a zašepkal moje meno, podlomili sa mi kolená a precitla som, až keď ma zovrel vo svojom náručí a ústami blúdil po mojom krku a dekolte. Nebránila som sa – bolo to také sladké a opojné!

Keď zistil, že pod ľahučkými šatami mám len nahé telo, zavzdychal a jeho príval vášne už nebolo možné zastaviť. Ani som nechcela – bolo to totiž najkrajšie ranné milovanie, aké som dovtedy zažila…

Facebook