Neďaleko mesta Rátovce na okraji rybárskej a rekreačnej osady Mlyny našiel hotelový poslíček v poraste nahú ženu. Sprvu sa vyplašil, ale predsa mu nedalo a opatrne si obzeral nahé telo celkom peknej ženy. Chvíľu si ju obzeral, bál sa jej však iba dotknúť. Zrazu si uvedomil, že to musí niekomu hlásiť. Rozpovedal všetko recepčnej na hoteli a tá pohotovo zavolala na policajnú stanicu. Policajti na miesto vyrazili ihneď a hlásili prípad aj na kriminálne oddelenie okresného policajného riaditeľstva. Pri krátkej obhliadke zistili, že nemala na sebe žiadne šperky, ani jej oblečenie nenašli nikde blízko ležiaceho tela.

Keď prišiel na miesto činu major Drozd s poručíkom Fialkom, konštatovali, že niet tu veľa stôp, iba uležaný porast trávy. Na zápästí i na nohách postihnutej ženy ostávali stopy po spútaní. Usúdili, že telo zavraždenej sem niekto priniesol už mŕtve. Skupina vyšetrovateľov prezerala celé okolie, ale nenašli nič podozrivé. Až na utlačenom krtinci asi dva metre od tela objavili jasný odtlačok pneumatiky. Z odtlačku urobili sadrový odliatok. Policajný lekár konštatoval smrť uškrtením a technici odobrali súčasne niekoľko syntetických vlákien prilepených na tele.
„Zatiaľ nič významné, kým nie je nejaký podozrivý z vraždy,“ konštatoval major.
„Musíme zistiť, či žena pochádza z tunajšej osady,“ zareagoval poručík a posunul majorovo konštatovanie ku konkrétnemu riešeniu prípadu.

Záznam o prechovávaní drog
Neskôr v policajnej databáze sa podľa odtlačkov mŕtvej zistilo, že ide o 42-ročnú Máriu Vetrovú z obce Bystrá a že má dcéru Katarínu. Navyše majora u nešťastnej ženy prekvapil policajný záznam o prechovávaní drog. Vybrali sa teda navštíviť s poručíkom dcéru Katarínu, ktorá sa volala tiež Vetrová. Bývala s matkou a kriminalisti sa pri jej vypočúvaní pokúšali niečo zistiť, čo môže prípad objasniť.

Pri vypočúvaní dcéra povedala, že matka prežívala krízu po úmrtí svojho manžela.
„Zistila som ,že začala piť a užívať drogy,“ smutne hovorila Katarína.
„Podarilo sa mi matku presvedčiť, aby sa presťahovala ku mne. Od času, čo so mnou bývala, pevne si predsavzala úplne sa zbaviť zlých návykov.“
„Darilo sa jej to?“ položil otázku poručík.
„Darilo sa aj napriek ťažkostiam,“ trocha nerozhodne vypovedala dcéra. „Dosť skoro ako prišla bývať ku mne, sa spoznala s mužom, s istým Jozefom Klasotom, a ich vzťah sa zdal byť perspektívny. Bol to muž vekom primeraný k nej, pokiaľ som s ním hovorila, vyzeral seriózne. Bol to veľmi vtipný pán a matke bol veľmi sympatický, aspoň si myslím, videla sa v ňom, dôverovala mu. Mala som radosť, že začína byť zdravotne vyrovnaná a šťastná.“
Zrazu sa Katarína rozplakala a v zármutku krútila záporne hlavou.
„A teraz takto skončila.“
„Ľutujem, lenže my musíme zistiť prečo a ako sa to stalo,“ utešoval ju major.
„Až jedného dňa sa Jozef stratil a matka už o ňom dlhšie nepočula. Vyzvedali sme sa kade-tade, kde mohol tak odrazu zmiznúť.“
„Znova sa oddala drogám a alkoholu?“
„Nie, to nie,“ zaslzená Katarína pokračovala. „Priznala sa mi, dosť nerozhodne a s pocitom akéhosi sklamania, že mu požičala nejaké peniaze.  Neviem prečo, ale nechcela to oznámiť na polícii, vraj by ho podozrievali, že ju vari okradol.“
„Zmizol a nič jej neoznámil a ani nenapísal?“
„Nie, zdalo sa mi, že sa dokonca s tým zmierila, tie peniaze oželela a radšej som o tom s ňou nehovorila. Nechcela som príliš zasahovať do nových čerstvých rán v jej vedomí. Radšej som mlčala a tešila som sa, že to takto zmierlivo berie.“

O niekoľko dní našli v tejto oblasti rovnakým spôsobom zavraždenú, spútanú, nahú ženu. Bola to štyridsaťročná prostitútka z Blatnice, ktorú prezývali Bibi. Vyšetrovatelia tu síce nenašli žiadne dôležité stopy, ale major mal podozrenie, že páchateľom môže byť tá istá osoba ako v prípade Márie Vetrovej. Začali pátrať po Jozefovi Klasotovi, zmiznutom nápadníkovi prvej obete. Po niekoľkých dňoch sa im podarilo objaviť jeho brata Ferdinanda Klasotu, ktorý žil v neďalekých Žitňanoch. Mal v meste neveľkú prepravnú firmu, ktorá slúžila ako nákladné taxi malorozmerných tovarov. V jeho autoparku objavili dodávku s podobným profilom pneumatík, aký mali na sadrovom odtlačku, avšak sa celkom v detailoch nezhodovali s tým z prípadu Vetrovej.

Výhodná ponuka
Poručík Fialka začal podrobnejšie vyšetrovať Ferdinanda Klasotu. Pri výsluchu zistil, že brat Jozef odišiel niekde do Nemecka, spomínal vraj výhodnú ponuku, dodnes sa mu však neozval.
„Dobre, hovoríte, že odišiel do Nemecka, prečo tak náhle?“
„Nuž neviem, či náhle, iba mi volal, že má výhodnú ponuku a musí tam byť už druhý deň,“ dosť neochotne riekol Klasota.
„Vedeli ste, že má priateľku, pani Máriu?“
„Nejakú Máriu vraj má, to spomínal, raz mi ju vraj predstaví. Žiaľ, som ju nepoznal a v obci Bystrá už som nebol asi dva roky,“ poznamenal na otázku poručíka.
Tak sa Fialka nič podozrivé nedozvedel. Ferdinanda Klasotu a jeho firmu však ďalej sledovali. Previerkou policajných záznamov odhalili, že pred pätnástimi mesiacmi bola zavraždená a v tejto oblasti nájdená prostitútka Laura Spelenová. Až na časový odstup detaily boli desivo podobné. Všetky tri ženy boli nahé, bez šperkov a šiat, príčinou smrti bolo manuálne uškrtenie a stopy po spútaní. Forenzní odborníci začali podrobnejšie znova vyšetrovať množstvo detailov okolo zavraždených žien. Všetko naznačovalo, že asi ide o masového vraha. Mikroskopickým skúmaním objavili, že nájdené vlákna na tele Márie Vetrovej boli zhodné s malými nitkami z tela zavraždenej prostitútky Bibi.
„To dokazuje totožnosť rovnakého vraha,“ vyjadril sa major, keď odložil záznamy z laboratória, „boli to pravdepodobne ostatky nejakého koberca, v ktorom vrah obete prevážal,“ dodal, keď uvidel pozornosť, s akou ho počúval oproti sediaci poručík. „Objavili na tele tej Bibi tiež drobné útržky papierikov a dôkladnou analýzou zistili, že sú z cigarety.“

Medzitým jeden z vyšetrovateľov našiel svedka, návštevníka z jednej krčmy v Bystrej, ktorý podľa fotografie vraj Ferdinanda Klasotu asi spoznal. Pred niekoľkými dňami ho videl v Bystrej, sedel vraj pred istým časom v ich krčme s nejakou ženou.
Ďalšia zaujímavá výpoveď bola od susedky Kataríny Vetrovej.
„Bola som svedkom viackrát ako Erno Kloster, ktorý s Katkou Vetrovou žije v jej byte, reval, že ak tú babu nevyhodí, myslel iste jej mamu, tak ju sám zahluší,“ hovorila veľmi presvedčivo a dodala: „Katka plakala, matku mala iste rada, ale do Erna je zaľúbená a ktovie, ako to všetko bolo.“
Major pozorne počúval a zrazu sa opýtal:
„Pani, povedzte, prečo ste taká nervózna?“

Jedna sada pneumatík
Žena sa trocha prikrčila, naklonila sa ku majorovi a takmer pošepky riekla:
„Nerada to hovorím, ja mám Katku veľmi rada, a ten Erno sa mi vôbec nepáči,“ z oka jej vypadla slza, asi zo súcitu. Vedľa sediaci poručík zodvihol obočie a mlčiac sa iba zadíval na majora, čo povie. Ten mu očami naznačil, že môžu ísť. Obaja vstali a s pozdravom rozladení od susedky odišli.

Vyšetrovanie pokračovalo a podrobným rozborom odtlačku pneumatiky sa zistilo, že ide o radiálnu pneumatiku typu AR13. Výrobca potvrdil, že takých pneumatík vyrobili veľmi málo. V odbyte firmy sa ukázalo, že do predajne v oblasti pri obci Bystrá dodali iba jednu sadu týchto pneumatík. Pracovník odbytu udal aj meno súkromného predajcu, ktorému ich dodali priamo do obce.
O ďalšie vyšetrovanie v tejto veci sa postaral poručík Fialka. Navštívil predajcu, a ten pri vyšetrovaní uviedol meno kupujúcej týchto spomínaných pneumatík. Bola to Sabina Bronecká, majiteľka drogérie Diana v Bystrej.

Poručík s jedným vyšetrovateľom navštívili túto drogériu. Mali smolu, nebola prítomná. Nenápadne od zhovorčivej predavačky sa však dozvedeli, že majú dve autá. Malú dodávku a červenú limuzínu Peugeot 206, na ktorej šéfka odišla asi pred hodinou. S úsmevom sa obaja rozlúčili a usúdili, že sa pred nimi otvára ďalšie pole pátrania. Major dal príkaz, aby nenápadne vyšetrovatelia preverili dezén pneumatík spomínaných áut.

Medzitým dali podrobnejšie sledovať aj partnera dcéry zavraždenej Kataríny Vetrovej Erna Klostera. Pracoval ako zámočník v istej súkromnej firme a chodil do bytov, kde vykonával menšie opravy.
„Ako sme zistili,“ vypovedal jeden z vyšetrovateľov majorovi, „z času načas chodil na zálety. Sledovali sme ho, ako si neraz zbalil nejakú prostitútku.“

Poručík našpúlil ústa pozrel na majora a nahlas zauvažoval:
„Tie dve zavraždené okrem Márie boli tiež prostitútky.“
„Sledujte ho v takom prípade, kde s náhodne zbalenou ženou ide a či sa ona od neho vracia,“ major zápalisto vydal rozkaz.

To ešte nie je dôkaz
Jedno ráno poručík v rozjarenej nálade začal referovať majorovi Drozdovi:
„Naši chlapci zistili, že pani Bronecká žije s mužom, ktorý jazdí na malej dodávke, sem tam dovezie do drogérie tovar a inak pracuje ako montér okien. Čo však je zaujímavé, pneumatiky ich malej dodávky majú podobný dezén, aký hľadáme,“ dopovedal a v napätí hľadel na majora.
„Výborne, ale to ešte nie je dôkaz,“ schladil major poručíka.
„Musíme pre laboratórium pneumatiky dodať na podrobné prešetrenie. To teraz zariaď a rafinovane, aby pani majiteľka ani jej milenec nič nepoznali,“ prikázal a ešte sa opýtal.
„Ako sa volá ten amant Broneckej?“ zamieril ostrý pohľad na poručíka.
„Pavol Radný,“ vyriekol meno poručík Fialka.

Pavla Radného major navštívil takmer vzápätí. Bol doma sám, jeho partnerka Bronecká vraj odcestovala za obchodom. Šúľal si pokojne do papierika cigaretu, bez toho, že by vstal a pripálil si.
„Nechcete si zašúľať?“ ponúkol majora a dodal: „Sabina často býva na cestách,“ povedal chladne.
Bol veľmi skúpy na slovo a major musel z neho odpovede takmer dolovať. Sťažoval sa na policajtov.
„Predstavte si, že vaši kolegovia mi odtiahli auto. Vraj som zle parkoval,“ zlostne zagánil.
Major sa iba pod fúzy usmial, pochopil, že Fialka zaúradoval. Nenápadne dlho si šúľal do ponúknutého

papierika cigaretu, ale nezapálil si a ukradomky rozšúľanú cigaretu si strčil do vrecka. Zrazu vstal.
„Ospravedlňujem sa, že som rušil, prepáčte a ďakujem.
Do videnia,“ a rozlúčil sa.
Pri odchode major krútiac hlavou uvažoval, ako môže Bronecká, celkom pohľadná žena, žiť s takýmto chlapom.

Poručík ho v kancelárii prekvapil:
„Predstav si, Jozef Klasota sa objavil. Prišiel si po Máriu z Nemecka a chcel ju vziať do Hamburgu. Bol zdrvený, že Mária Veterná je mŕtva.“
Major sa pokojne posadil za svoj stôl a poznamenal:
„Smúti? A čo keď to hrá a jej vraždu má na svedomí?“
Vyšetrovanie sa pomaly dostávalo do záverečných fáz.

Návštevník krčmy sa mýlil
Vyšetrovatelia prichádzali k vyjasneniu jednotlivých dohadov. Ukázalo sa, že Ferdinand Klasota hovoril pravdu, návštevník krčmy sa mýlil, že ho videl a pneumatiky Klasotovej dodávky sa s dôkazovým odtlačkom nezhodovali. Jeho brat Jozef Klasota v čase vraždy už bol niekoľko dní preč a teraz sa vrátil s úmyslom s Máriou sa oženiť. Tak ostal teda mimo podozrenia.

Poručíka najviac upútal Pavol Radný. V laboratóriu zistili, že predná pneumatika jeho dodávky je celkom totožná s dôkazovým sadrovým odtlačkom. Dokázali to mikroskopické narušenia dizajnu, hĺbka zodratia a jasná hlbšia ryha cez vzorku. Presvedčivý dôkaz, že pneumatika potlačila krtinec pri mŕtvole Márie Vetrovej. Navyše papieriky na tele zavraždenej prostitútky Bibi sa presne zhodovali s papierikom od Radného zo zašúľanej, no nezapálenej cigarety majora.

Po dôkladnej prehliadke domu a skladu za drogériou Diana našli založené zvyšky hrubej deky. Vlákna z nej boli totožné s nájdenými na oboch mŕtvych ženách. Radného usvedčili navyše aj drobné ostatky zeminy v deke.

Sabina Bronecká bola šokovaná, keď jej ukázali presvedčivé dôkazy, ktoré usvedčovali jej milenca. Radného zatkli a po krížových výsluchoch sa naostatok priznal.

„Sabina je chladná, ale bohatá a mal som sa pri nej dobre. Keď často odchádzala na istý čas za obchodmi, našiel som si vždy rozptýlenie s nejakou prostitútkou.“ Jeho slová pri priznaní vyznievalo cynicky a s pohŕdaním pokračoval:
„Raz som urobil chybu a doviezol som si babu domov. Bola z rovnakej obce ako pochádzala Sabina a poznala sa s ňou. Musel som sa jej rozhodne zbaviť.“
Major ho doplnil: „Zaškrtili ste ju.“ Radný mlčky prikývol.

Chcela ma vydierať
„A čo Laura Spelenová?“ pokračoval major.
„Chcela ma vydierať,“ krotko zasipel. „Aj Mária vám prekážala?“ opýtal sa poručík.
„Spoznal som ju náhodou, sedela v bare akási zarmútená.
Niečo sme vypili, potom sme šli do auta, a tam som ju chcel, ale sa začala brániť.“ A potom ďalej so zachrípnutým hlasom rozprával detaily, že strhal z nej šaty, chcel ju znásilniť. Stále sa bránila, tak ju zaškrtil. Zabalil ju do deky, čo mal v dodávke a pohodil jej telo za mestom.
Major vyriešený prípad odovzdal súdu. Radného odsúdili za viacnásobné vraždy na doživotie.

________________________
Osudná chyba je jedna z devätnástich krátkych detektíviek, ktoré si môžete prečítať v knihe Vražda z pomsty od Miroslava Horáka, ktorá vyšla vo vydavateľstve Plat4M Books v apríli 2012. Knihu si môžete zakúpiť TU.

________________________
Miroslav Horák: Vražda z pomsty, Plat4M Books, 2012
Detektívky a kriminálne príbehy patria v súčasnosti k najvyhľadávanejším knižným žánrom.
Skúsený autor stoviek poviedok a príbehov prichádza so zbierkou 19 prípadov, kde dvaja kriminalisti riešia vraždy rôzneho typu. Ide o súbor krátkych detektívnych príbehov, ktoré sa odohrávajú v mestskom i vidieckom prostredí. Príbehy vo svojom obsahu pri všetkých prípadoch vzájomne spája rovnaká dvojica kriminalistov kapitán Drozd a poručík Fialka. Riešia, dedukujú, no v závere vždy prípad vyriešia v prospech spravodlivosti.
A tak spoznáme vraha vysokoškolskej profesorky, milenca vytúženej ženy, herečky v divadle.