Viera, 24 rokov, nestráca nádej

Na to, že mám len 24 rokov, som si už toho prežila v živote dosť. Najmä veľa zlého. Ale, bohužiaľ, aj jednu z najhorších vecí, aké si žena môže prežiť.

Pred necelými 4 rokmi, keď som pracovala ako au-pair v Anglicku, som prežila znásilnenie. Všetky tie pocity, ktoré sa mi s tým dodnes spájajú, je ťažko opísať. Pretože málokto to dokáže skutočne pochopiť, ak to neprežil na vlastnej koži. A to naozaj nikomu neprajem…

Ale ďakujem Pánu Bohu, že som mohla použiť slovo „prežila“. Ešte dlho po tom, ako sa to stalo, som túžila radšej odísť na druhý svet. Ale dnes som naozaj šťastná, že som bola dostatočne silná a som stále tu medzi vami. Aj keď veľakrát to bolo naozaj ťažké.

V tých najhorších chvíľach ma však vždy zachránila láska. Nielen tá od mojej skvelej rodiny a úžasných priateľov, ale najmä tá, ktorú mi dal jeden človek. Muž, ktorého som veľmi milovala, stále milujem a vždy milovať budem. Aj keď si to asi nezaslúži… Náš vzťah trval len zopár mesiacov a bol dosť komplikovaný, pretože Radko je ženatý a má dve deti.

Všetko sa to začalo nevinným priateľstvom. Zbožňovala som jeho prítomnosť, pretože je úžasný spoločník, ale to bolo všetko. Nič viac som k nemu dlho necítila. Ale on mi časom začal vyznávať lásku. Odolávala som, pretože po mojich skúsenostiach s mužmi a neúspešných vzťahoch som rozhodne nemala odvahu vrhnúť sa do vzťahu so ženatým mužom. Ale stalo sa… Ani neviem ako, ale čoraz viac som si uvedomovala, že ho ľúbim. Bolo mi s ním totiž úžasne. Vedel ma rozosmiať vždy, keď som to práve najviac potrebovala. A to si u ľudí, najmä v dnešnej dobe, veľmi cením. Vyznával mi lásku ako nikto pred ním, bol prvý, kto mi pri milovaní hľadel do očí a vravel pri tom: „Milujem ťa.“ Ale najmä bol prvý, s kým som sa milovala preto, že som to skutočne chcela. Všetkými svojimi zmyslami, každou svojou bunkou. Túžila som po ňom zakaždým, ako som na neho len pomyslela. A je to tak dodnes. Vrátil do môjho života všetky tie nádherné pocity, ktoré človek pri milovaní prežíva a ktoré som celé štyri roky nedokázala prežiť s nikým.

Nikdy som nenabrala odvahu hovoriť s ním o tom, čo sa mi prihodilo pred pár rokmi a čo som prežila. Ale Radko bol prvý muž, ktorému som naozaj verila a túžila som sa mu so všetkým zdôveriť. Vždy ma však premohol plač a slová sa zasekli hlboko vo vnútri. Dodnes ani len netuší, ako veľa pre mňa znamenal. Netúžila som po ničom inom ako mať ho len pre seba, ale nedokážem si privlastniť niečo, resp. niekoho, kto mi nepatrí.

Zakaždým som mala výčitky svedomia voči jeho manželke a deťom. Výčitky, že niekomu ubližujem a strach, že sa mi to raz vráti. Lenže bolo to silnejšie ako ja. Nedokázala som sa ho vzdať do poslednej chvíle. Neviem s istotou povedať, či jeho láska ku mne bola úprimná, ale s istotou viem povedať, že som ja nikdy k nikomu necítila to, čo k nemu. Z jeho strany  o možno bolo všetko len divadielko. Ak aj áno, bolo dokonalé. Je predsa ženatý a bola som preňho len milenkou, rozptýlením zo stereotypu, náhradou za niečo, čo mu práve v živote chýbalo. No neľutujem ani jednu sekundu strávenú s ním. Bolo veľmi ťažké deliť sa o niekoho, koho tak veľmi ľúbite.

Už však z môjho života odišiel a neostalo nič ani z nášho priateľstva. A to mi svoj život, do ktorého ja nepatrím a asi som ani nikdy patriť nemala. Bojím sa len toho, že spolu s ním odišla aj nádej, že ešte niekedy budem schopná prežívať s niekým to, čo s ním. Že to, čo do môjho života vrátil, si aj vzal so sebou. Láska vám dá veľa, ale ešte viac si vezme, keď odíde. Nikdy na neho nezabudnem.

Krátke lásky sú predsa tie najdlhšie. Už len preto, že nestihnú za ten krátky čas zovšednieť.

Spomienky mi nikto nevezme. A ani nádej v lepšiu budúcnosť. Veď mám všetko. Zdravie, rodinu, priateľov, prácu, vlastné bývanie… len sa o to všetko nemám s kým podeliť. Nemám to, čo je pre mňa v mojom živote najdôležitejšie – lásku. Ale stále dúfam, že tú pravú ešte len nájdem. Aj napriek tomu, že všetci naokolo mi vravia, že som naivná, ak na ňu ešte verím…

„Ak je to, čo si našiel, z čistej lásky, nikdy to nezhnije. A ty môžeš vrátiť. Ak je to však len okamih svetla ako pri výbuchu hviezdy, po návrate nenájdeš nič. Ale videl si výbuch hviezdy… a už len to stojí za to.“

To boli jeho slová. Jeho, ktorého som ja našla z čistej lásky… jeho, pre ktorého som ja bola len výbuchom hviezdy…

Aj vy máte napísané podobné príbehy zo života?
A ešte nikde ste ich neuverejnili?
Napíšte nám na adresu books@plat4m.sk.
Najlepšie príbehy zaradíme do plánovanej publikácie príbehov.
Iné príbehy nájdete TU.