Všeobecný názor je, že telesné i citové vybavenie, ktorými žena disponuje, jej umožňuje lepšie prekonávať stres. Žena je nepochybne odolnejšia fyzicky i duševne. Príroda ju vybavila  vyššou odolnosťou než mužov zrejme preto, že ženy musia vo svojom živote zvládnuť niektoré vysoko stresové situácie a udalosti. Ale i jej schopnosti majú svoje hranice. To je evidentné zvlášť vtedy, ak sa bližšie pozrieme na zdroje stresu, ktoré patria špeciálne nežnému pohlaviu, ako je menštruácia, tehotenstvo, pôrod a výchova detí, stres v manželskom vzťahu či v zamestnaní…

Otestujte sa: Stres test

Nesprávny spôsob, akým ovládame stresy v živote, nám môžu ubrať niekoľko rokov na výzore aj na pocitoch. Starnutie nám môže znížiť schopnosť tela vyrovnať sa so stresom. Čím sme staršie a sme pod vplyvom stresu naše telo horšie reguluje výkyvy rýchlosti tepu, krvný tlak, spotrebu kyslíka, hladinu glukózy v krvi atď. Správna diéta, cvičenie a odpočinok nášmu telu umožní efektívnejšie fungovať, dobré ovládanie stresu pomôže redukovať poškodenie a podporiť imunitný systém.

Ženy dnes prežívajú mimoriadny nárast stresu
Dospievanie je kritické obdobie pre obe pohlavia, avšak dievčatá prežívajú určité špecifické a súčasne aj stresové problémy, s ktorými  sa chlapci nestretávajú. Ide o osobné nároky na fyzický vzhľad a príťažlivosť vôbec. Vnútorný stres podnecuje výskyt alebo oneskorenie menštruácie, obavy z tehotenstva, ktoré sa u mladých párov výrazne prejavuje najmä u dievčat. Štúdie ukázali, že dievčatá sú dvojnásobne náchylnejšie na depresiu ako chlapci rovnakého veku. Tehotenstvo a pôrod sú už samy o sebe stresové. Ak ide o tehotenstvo nechcené, je to stres mnohonásobne silnejší. Asi ťažko si dokážeme predstaviť, že by čokoľvek iné mohlo prinášať podobné radosti a uspokojenie tak ako materstvo a výchova detí. Avšak rovnako  by sme ťažko našli aj niečo viac stresové. Hoci dnes pribúdajú otcovia, ktorí sa aktívne zapájajú do výchovy detí, vo väčšine rodín ostáva hlavná starostlivosť o novonarodeniatko a malé deti na matke. Matky tiež oveľa viac než otcovia trpia obavami o dospievajúce deti.

Na druhej strane je žena vystavená stresu aj v bezdetnom manželstve, pretože často prežíva pocity, že jej život bez materstva nemá cenu. Zo skúseností žien, ktoré nemôžu mať deti, je známe, že stres môže byť jedna z príčin neplodnosti. Pritom neplodná žena prežíva vo väčšine prípadov omnoho väčší stres než neplodný muž.

Ľudia veľmi často zlyhávajú a dokážu vytvárať napätie vo vzájomných vzťahoch. V dnešných rodinách nezriedka dochádza k násiliu a bývajú to takmer vždy ženy, ktoré trpia telesným zneužitím.  Hoci sa diskriminácia žien v zamestnaní znižuje, v mnohých pracovných odvetviach ešte ostáva ako citlivý problém. Často sa k nej pridružuje sexuálne obťažovanie žien. Ak sa žene podarí zvládnuť jedno i druhé, ostáva ešte jeden stresový činiteľ  – a síce, že musí vyhovieť určitým tradičným predstavám. Očakáva sa totiž, že žena bude úplne samozrejme vždy obetavá, príjemná, vyrovnaná, že si nebude klásť žiadne mimoriadne nároky. Tlak spoločnosti je vyšší i v požiadavke na jej zovňajšok.  Bežne sa očakáva, že žena bude vyzerať mlado. Keď sa jej objavia vrásky a šedivé vlasy, začne sa hovoriť, že „starne“,  pokiaľ však ide o mužov tak sa iba konštatuje, že vyzerá „zaujímavo“.

Efektívne ovládanie stresu
To neznamená úplne stres odstrániť. Je to nereálne a pravdepodobne aj nežiadúce. Každý z nás má nejaké starosti a problémy, musí čeliť niekedy pocitom úzkosti a vyrovnávať sa s určitými mimoriadnymi okolnosťami.  To, či budú zhubné alebo nie, záleží práve od toho, aký postoj k nim zaujmeme. Ak sa rozhodneme dobre naša situácia sa bude vyvíjať správnym smerom. Niektorý stres môže byť dokonca užitočný. Napríklad stres, ktorý prežívame predtým, než povieme niekoľko slov pred publikom. Niekedy nám stres dokonca zachráni život, lebo nás vybičuje do boja vo chvíli, keď sme v nebezpečenstve.   Nikdy však nezabúdajme, že by sme sa mali snažiť vyhnúť problémom, ktoré sú nad naše sily.

Článok je z pera profesorky Kataríny Horákovej.