Close

Nie ste zaregistrovaný? Zaregistrujte sa a začnite používať.

lock and key

Prihláste sa do svojho účtu

Account Login

Zabudli ste heslo?

Záhady minulosti: Neuveriteľné náhody?

26 júl Odoslal v Horák Boris, Pre ženy, Príbehy, osudy, priznania, detektívky, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Záhady minulosti: Neuveriteľné náhody?
Záhady minulosti: Neuveriteľné náhody?
 

Štyria americkí prezidenti zomreli po atentáte. Najznámejší sú Abraham Lincoln a John F. Kennedy. Smrť týchto dvoch veľkých mužov amerických dejín spája niekoľko zaujímavých údajov.

  • Abraham Lincoln bol zvolený do Kongresu USA v roku 1846.
  • John Fitzgerald Kennedy bol zvolený do Kongresu USA v roku 1946.
  • Abraham Lincoln sa stal prezidentom USA v roku 1860.
  • John Fitzgerald Kennedy sa stal prezidentom USA v roku 1960.
  • Mená Lincoln i Kennedy majú 7 písmen.
  • Obaja boli veľkými obhajcami ľudských práv.
  • Manželky oboch prezidentov potratili v čase, keď boli v Bielom dome.
  • Obaja muži boli zavraždení strelou do hlavy.
  •  Sekretárka Lincolna sa volala Kennedy.
  •  Sekretárka Kennedyho sa volala Lincoln.
  • Obaja prezidenti zomreli vo štvrtok.
  • Oboch prezidentov zastrelili „Južania“.
  • Oboch prezidentov vystriedal v úrade „Južan“.
  • Lincolna i Kennedyho striedal prezident s menom Johnson.
  • Andrew Johnson, ktorý nastúpil po Lincolnovi, sa narodil v roku 1808.
  • Lyndon B. Johnson, ktorý nastúpil po Kennedym,  sa narodil v roku 1908.
  • John Wilkes Booth, ktorý zavraždil Lincolna, sa narodil v roku 1839.
  • Lee Harvey Oswald, ktorý zavraždil Lincolna, sa narodil v roku 1939.
  • Obaja vrahovia boli známi pod svojim tromi menami.
  • Súčet písmen ich mien je 15.
  • Lincoln zomrel v kine, ktoré sa volalo Kennedy.
  • Kennedy zomrel v limuzíne, ktorá sa volala Lincoln.
  • John Wilkes Booth utiekol z kina a chytili ho v jednom mrakodrape.
  • Lee Harvey Oswald utiekol z mrakodrapu a chytili ho v kine.
  • Booth i Oswald boli zavraždení ešte pred začiatkom súdu.
  • Týždeň pred zavraždením bol Lincoln na dovolenke v Monroe, Maryland.
  • Týždeň pred zavraždením bol Kennedy na dovolenke s Marilyn Monroe.

Bola to všetko len obyčajná náhoda? Touto otázkou sa už desaťročia trápia mnohí ľudia na celom svete.

Abraham Lincoln (12. február 1809 – 15. apríl 1865) bol 16. prezident USA a prvý prezident z republikánskej strany. Päť dní po skončení vojny Sever proti Juhu v polovici apríla 1865 navštívil Lincoln s manželkou slávnostné predstavenie vo washingtonskom divadle. To sa mu stalo osudným. John Wilkes Booth, jeden z hercov, ktorý bol fanatickým prívržencom Juhu, vtrhol do lóže a z tesnej blízkosti prezidenta strelil dvakrát zozadu do hlavy. V zmätku, ktorý nastal, potom atentátnik, herec John Wilkes Booth, utiekol. Až za niekoľko dní ho vojaci chytili a zastrelili. Hoci sa Lincolnovi dostalo všemožnej lekárskej starostlivosti, nasledujúci deň zomrel. Ukázalo sa, že atentát bol sprisahaním, na ktorom sa okrem Bootha podieľalo ešte ďalších 9 atentátnikov. Šesť sprisahancov bolo odsúdených na smrť, jeden zomrel vo väzení a ostatných popravili.

John Fitzgerald Kennedy (29. máj 1917 – 22. november 1963) bol 35. prezident USA a štvrtý prezident, ktorý bol zavraždený. Cestou na letisko pri návšteve texaského Dallasu bol v novembri 1963 Kennedy postrelený dvoma ranami z pušky. O pol hodiny neskôr zomrel. Strelcom bol údajne Harvey Lee Oswald. Polícia ho hneď po čine zatkla. Nasledujúci deň pri prevoze do väznice ho  zastrelili. Zabil ho Jack Ruby, majiteľ nočného baru, ktorý svoj čin ospravedlňoval tvrdením, že chcel pomstiť prezidentovu smrť. Nečakaná smrť hlavného podozrivého spôsobila, že okolnosti zločinu zostali aj naďalej neobjasnené. Ohľadom Oswalda vychádzajú na povrch nové a nové informácie, ktoré ukazujú na to, že Oswald nemohol byť jediným strelcom. Existuje mnoho konšpiračných teórií. V jednej z nich sa dokonca hovorí o „veľkom sprisahaní vlády USA“.

John Wilkes Booth, americký divadelný herec, ako člen sprisahaneckej skupiny zavraždil 15. apríla 1865 prvého republikánskeho prezidenta USA Abrahama Lincolna. Booth vzišiel z prominentnej rodiny pochádzajúcej z Marylandu. Bol sympatizant Konfederácie a otvorene vyjadroval svoju nespokojnosť porážkou Južanov v Americkej občianskej vojne (1861 – 1865). Odsudzoval aj Lincolnov návrh udeliť volebné práva i oslobodeným otrokom. Po strelách do zátylku prezidenta Lincolna Booth ušiel na koni a ukryl sa v severnej Virginii, kde ho vojaci chytili a o 12 dní zastrelili. Po rokoch vyšli na povrch domnienky, podľa ktorých Booth po zatknutí Unionistami opäť ušiel a zomrel až o mnoho rokov neskôr pod pseudonymom.

Lee Harvey Oswald, bývalý americký vojenský námorník, podľa štyroch nezávislých vyšetrovaní vlády USA vrah prezidenta Johna F. Kennedyho z 22. novembra 1963 v texaskom Dallase. Vyrastal v komplikovaných rodinných pomeroch, strávil čas aj v rôznych domovoch. Od 15 rokov sympatizoval s marxistickými a komunistickými myšlienkami, aj napriek tomu ako 17-ročný vstúpil do amerických námorných síl. Za viacero priestupkov ho o rok z armády vyhodili. Začal sa zaoberať emigráciou do Sovietskeho zväzu v roku 1959. Po vytriezvení z ideálov a absolvovaní mesiacov zložitého života v krajine socializmu sa v júni 1962 vracia do USA. Onedlho ho zatkli v Dallase za podozrenie z vraždy policajného dôstojníka, Oswald všetko odmietol. Dva dni pred tým, ako sa mal postaviť pred súd, ho v priamom prenose na policajnej stanici zastrelil Jack Ruby.

Andrew Johnson, 17. americký prezident, prebral funkciu po zavraždenom Abrahamovi Lincolnovi, bol jeho viceprezidentom. Do úradu nastúpil 15. apríla 1865 a 4. marca 1869 ho nahradil Ulysses S. Grant, 18. prezident USA. Johnson nemal žiadneho viceprezidenta. Narodil sa v Raleigh v Severnej Karolíne 29. decembra 1808 a vo veku 65 rokov zomrel 31. júla 1875 v Elizabethtone v štáte Tennessee. Nepatril k najobľúbenejším prezidentom, do histórie sa zapísal ako odporca udelenia občianskych práv černošskému obyvateľstvu a udelením amnestie všetkým bývalým konfederačným vojakom na Štedrý večer roku 1868 za prísne definovaných podmienok.

Lyndon B. Johnson, 36. americký prezident, prebral funkciu po zastrelenom Johnovi F. Kennedym, bol jeho viceprezidentom. Tvrdo pracoval na príprave zmeny zákonov občianskych práv, pokračoval vo vojne proti Vietnamu a intenzívne sa usiloval vylepšiť americký školský systém. Najviac sa do histórie zapísal tvorbou účinného zdravotníckeho systému previazaného s funkčným poisťovníctvom.

Autorom článku je Boris Horák, vyšiel v časopise Moderná žena.

Facebook