Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Gabriel García Márquez už nedokáže písať. Dobehla ho choroba jeho predkov – starecká demencia. Mladší brat fenomenálneho spisovateľa Jaime s ľútosťou priznáva, že jeho starší brat Gabo sa ho v telefóne vypytuje na tie najjednoduchšie veci.

„Má obrovské problémy s pamäťou a mne sa chce plakať, pretože je to, ako keby som ho stratil,“ hovorí Jaime.

Osemdesiatpäťročný spisovateľ získal Nobelovú cenu v roku 1982 a je známy najmä pre romány Sto rokov samoty, Láska v čase cholery a Kronika vopred ohlásenej smrti. Gabriel García Márquez dlhé roky bojoval s rakovinou lymfatických uzlín a ako sa zdá, ťažká choroba a jej liečenie sa podpísali na jeho problémoch s pamäťou.

„Demencia sa síce vyskytuje v našej rodine, no jeho pustoší aj pre dlhodobú liečbu rakoviny,“ tvrdí Jaime. „Chemoterapia mu síce zachránila život, no urýchlila problémy s pamäťou. Napriek tomu je Gabo stále veselý a oplýva nadšením, ako voľakedy,“ dodáva Jaime, ktorý sa dlho snažil udržať bratove tajomstvo, no nakoniec vystúpil verejne, aby poprel rôzne špekulácie, ktoré boli podľa neho plné morbídnych detailov. „Občas mám pocit, ako keby niektorí len čakali na jeho smrť, aby o tom mohli písať,“ priznáva ľútostivo. Jaime zo všetkého najviac ľutuje, že jeho brat nevládze dopísať svoju autobiografiu. „Nemyslím si, že to bude možné, aj keď stále dúfam, že sa mýlim,“ povedal pre Guardian.

Gabriel Márquez sa narodil v roku 1928 v Kolumbii v čase, keď tam vrcholila Banánová revolúcia. Jeho neskoršiu tvorbu ovplyvnilo najmä pohnuté detstvo. Gabriela paradoxne vychovávali starí rodičia, ktorí mali nesmierny vplyv na jeho neskoršie vnímanie sveta. Už v detstve mu vštepovali princípy liberalizmu, no najmä úctu k životu. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal.

Jeho prvý román Opadané lístie vyšiel v roku 1955  v malom bogotskom vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli. V roku 1967 sa konečne dostavil literárny úspech. Z románu Sto rokov samoty sa za prvé tri roky predalo viac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru a peniaze použil na vytvorenie vlastného denníka El Otro. Obrovská popularita ho predurčila k priateľstvu s mnohými významnými osobnosťami Latinskej Ameriky vrátane bývalého kubánskeho vodcu Fidela Castra.

Článok sme prevzali s Mingle News.