Známi autori dostávajú dokola tie isté otázky. Ako sa vo vás rodia nápady? Čo vás inšpirovalo k napísaniu románu? Pravdou je, že boj sa začína dávno predtým, než si sadnú k pracovnému stolu.

Obsedantno-kompulzívna porucha, poverčivosť alebo potreba prísnej priam vojenskej disciplíny. I s tým sa musia autori vysporiadať, keď sa chystajú na papier hodiť svoje myšlienky. Spisovatelia sú jednoducho podivná banda a týka sa to i tých najznámejších. Pozrite sa s nami na tie najpodivnejšie rituály a zvyky, ktoré sa osvedčili Stephenovi Kingovi, Danovi Brownovi či Johnovi Grishamovi.

Alexander Dumas, autor Troch mušketierov či Grófa Monte Cristo sa nechával unášať predstavivosťou posedávajúc každé ráno pod parížskym Víťazným oblúkom s jablkom v ruke. Že aká odroda jablka? Nepreháňajte!

CS Lewis by svojim denným režimom mohol konkurovať najväčším generálom. Všetko od kráčania, jedenia, pitia až po písanie mal rozplánované s presnosťou na sekundu. Keď uplynul čas z dňa vyčlenený na písanie, odložil pero kľudne i v polovici rozpísanej vety.

Vojenská disciplína nie je cudzia ani Danovi Brownovi. Každé ráno o štvrtej si zasadne k písaciemu stolu, na ktorom trónia muzeálne presýpacie hodiny. Keď ich hrdlom pretečie posledné zrnko, Brown si dá sériu klikov, brušákov a drepov. Prezradil tiež, ze občas používa hrazdovú obuv gravity boots. Údajne visenie hore nohami v tele rozvíri krv i nápady.

Gertrude Steinová si zvykla povyraziť s Picassom alebo Hemingwayom, no keď potrebovala písať, nasadla do auta a odviezla sa na osamelé miesto, kde si čmárala nápady na papierové obrúsky. I jej Tri životy sa tak možno zrodili z čarbaníc na vreckovke.

Nariekate, že by ste radi niečo napísali, no práca vám na to nenecháva čas? Hlúpe výhovorky! John Grisham zvykol začínať svoj deň v advokátskej kancelárii o piatej ráno. Nie však prácou, ale písaním. K robote samotnej sa dostal až po tom, čo napisal jednu stranu rozpracovanej knihy, nech už to trvalo akokolvek dlho.

Podobne ako Roald Dahl, aj Philip Pullman má svoj pisateľský brloh v podobe špeciálne narhnutej šopy za domom, v ktorej je písací stôl a ortopedická stolička. Že na tom nie je nič nenormálne? V Dahlovom prípade nie, no poverčivý Pullman píše len guľôčkovým perom a na linajkovaný papier formátu A4, ktorý smie mať na okraji najviac dve dierky. Brloh sa nesmie upratať až kým nie je kniha hotová.

Stephen King za seba nechal hlavne v počiatkoch kariéry písať alkohol a drogy. Teraz, keď má už toto turbulentné obdobie za sebou, si vyvinul novú rutinu. Deň začína vitamínmi a čajom. O ôsmej zasadne k svojmu stolu, kde sú starostlivo naaranžované papiere a píše neprestajne do pravého poludnia. Zvyšok dňa má voľný program.

Najromantizovanejší prototyp spisovateľa však predstavoval Truman Capote. Ako sa raz nechal počuť v rozhovore s Paris Review, „pri písaní musím pobafkávať alebo usŕkať nápoj. S príchodom popoludnia vymením kávu za mätový čaj, sherry alebo martini.“ Keď mu začal viaznuť chod myšlienok, musel si ľahnúť, po sediačky mu to totiž nemyslelo.

Pre P.G. Wodehousea bolo písanie v prvom rade puzzle skladačkou. Na stene mu visela tabuľa ako scenáristom a časti zápletky nasekané na jednotlivé scény boli rozdelené do komínkov podľa toho, ktorá ich varianta fungovala lepšie z celkového hľadiska. Až keď bola schéma dokonalá, začal jej dávať beletrickú podobu.

Článok sme prevzali z Gorila News.
Autor: Aneta Kažimírová