Close

Nie ste zaregistrovaný? Zaregistrujte sa a začnite používať.

lock and key

Prihláste sa do svojho účtu

Account Login

Zabudli ste heslo?

Hrozí vám infarkt?

27 nov Odoslal v Horáková Katarína, O knihe, Pre ženy, Zdravie | Komentáre vypnuté na Hrozí vám infarkt?
Hrozí vám infarkt?
 

Zamýšľali ste sa nad tým, že či vám náhodou nehrozí infarkt? Ak by vám naozaj hrozil, poznáte varovné signály svojho múdreho tela, ktoré vás s predstihom na túto hrozbu upozorní?

Profesorka Katarína Horáková sa tejto problematike venuje veľmi podrobne vo svojej publikácii Varovné signály tela – Srdce a cievy v ohrození. Popri tejto hrozbe sa na stránkach tejto zaujímavej publikácie sústreďuje na mnohé ďalšie varovné signály, ktorými naše telo upozorňuje na ohrozenie. Na hrozbu, ktorá nám môže spôsobiť vážne zdravotné obmedzenia, invaliditu či dokonca smrť.

Na svojej prednáške na Univerzite tretieho veku sa dotkla tejto problematiky a naše vydavateľstvo sa rozhodlo túto časť prezentovať aj tým, ktorí sa prednášky nemohli zúčastniť. Pozrite si TU.

Publikáciu Varovné signály tela poskytujú so zľavami viaceré knižné e-shopy. Pozrite sa napríklad tu:
Martinus.sk – Varovné signály tela – Srdce a cievy v ohrození
Gorila.sk – Varovné signály tela – Srdce a cievy v ohrození
Mingle.sk – Varovné signály tela – Srdce a cievy v ohrození
Panta Rhei – Varovné signály tela – Srdce a cievy v ohrození

K tvorbe krvnej zrazeniny – aterotrombózy, môže dôjsť kdekoľvek v tele. Teda aj v tepnách, ktoré prekrvujú srdce – v dôsledku čoho vzniká srdcový infarkt, či v periférnych artériách dolných končatín. Ak ide o úplný uzáver v tepne, ktorá zásobuje krvou mozog, prichádza k mozgovej príhode a ochrnutiu, ak to nastane v tepne, ktorá zásobuje končatinu, môže spôsobiť gangrénu a neskôr i jej amputáciu.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie predstavovala aterotrombóza v roku 2005 hlavnú príčinu úmrtí v celosvetovom meradle – viac ako AIDS a rakovina.

Srdcový infarkt
Najčastejšie prepukne, keď sa časť usadeniny zo steny koronárnej tepny odlomí a na inom mieste celkom upchá tepnu. Alebo, keď zrazenina vytvorí vír v zúženom kanáli. Vtedy sa naše srdce dostáva do krízovej situácie. Kvôli nedostatku kyslíka môžu časti srdca odumrieť.

Dedičnosť tu zohráva významnú úlohu. Ak nám zomrel otec, matka, brat, sestra, strýko alebo teta na srdcové ochorenie, berme to vážne! Odhaduje sa, že až u 66 percent tých, ktorí prekonali infarkt pred päťdesiatym piatym rokom veku, sa v rodine v minulosti objavilo srdcové ochorenie. Nikotín, alkohol, ale aj nadváha, cukrovka a vysoký krvný tlak (najmä však ak sú tieto neduhy a ochorenia neliečené alebo zle liečené!) tiež výrazne zvyšujú riziko srdcových chorôb. V teste zdravia sa uistime, či máme svoj zdravotný stav pod kontrolou!

Srdcové choroby
Jedným zo zázrakov prírody je srdce – svalový orgán, veľký približne ako päsť jeho majiteľa. Dynamická sila neustále pracujúceho srdca rytmicky pumpuje krv do obehu a vyživuje celé naše telo. Táto činnosť je taká plynulá, že si ju len zriedkakedy uvedomujeme. Žiaľ, mnohí sa oň nestaráme, tak ako by sme mali, rozširujeme rady postihnutých a prispievame k vedúcemu postaveniu ischemickej choroby srdca. Je príčinou polovice všetkých slovenských úmrtí, čo je takmer 30-tisíc osôb ročne. Ak by sme zvlášť chceli vyhodnotiť mužov a ženy, v tejto štatistike prekvapujúco vedú práve ony 62 percentami. – Na choroby obehovej sústavy zomiera trojnásobne viac žien ako na všetky druhy rakoviny, – konštatuje docent MUDr. Gabriel Kamenský, CSc., správca Slovenskej nadácie srdca. Z mužov zomiera na kardiovaskulárne ochorenia 48 percent.

Veľký problém nastáva, keď kôrnatejú cievy, ktoré zásobujú krvou srdcový sval – tzv. vencové tepny srdca alebo koronárne tepny. Ak postihne ateroskleróza jednu alebo viac vencových tepien, hovorí sa o ischemickej chorobe srdca. Usadeniny v srdcových tepnách totiž zhoršujú prekrvenie srdcového svalu, a tým aj zásobovanie srdca kyslíkom. Pri nedostatku kyslíka prechádzajú bunky srdcovej svaloviny na anaeróbny metabolizmus a v srdci sa hromadí kyselina mliečna. Podobne ako pri svalovej horúčke jej hromadenie vyvoláva bolesť, ale v tomto prípade na hrudi, ktorá sa označuje ako angína pektoris. K tomu dochádza spravidla pri námahe, keď má srdce najväčšie nároky na dodávky kyslíka. V pokoji bolesť spravidla ustupuje, lebo sa zníži spotreba kyslíka v srdci a túto potrebu dokáže zabezpečiť aj znížené množstvo krvi, ktoré priteká cez zúžené koronárne tepny.

Facebook