Ako vyplýva z údajov oficiálnych štatistík, treťou najčastejšie sa vyskytujúcou rakovinou na svete u oboch pohlaví je rakovina hrubého čreva a konečníka, tzv. kolorektálny karcinóm (KRK). Hoci rozvinuté krajiny tvoria iba štvrtinu celosvetovej populácie, až dve tretiny KRK sa objavuje práve v týchto krajinách. Napriek výraznému pokroku v diagnostike a liečbe KRK za posledných 30 rokov, sa stále toto ochorenie rozpoznáva neskoro. Znamená to, že prežitie päť rokov po chirurgickej liečbe dosahuje necelá polovica nemocných. Pritom mnohé štúdie už jednoznačne dokázali, že ak sa ochorenie zachytí včas, päťročné prežívanie môže byť až 95 percentne úspešné, čo sa rovná vlastne vyliečeniu.

Je to teda hlavný argument na dôsledné vykonávanie zdravotných preventívnych prehliadok. Kolonoskopia je zlatý štandard kolorektárneho skríningu, pretože je veľmi citlivá. Pomocou nej vyšetrujúci lekár môže odhaliť rôzne ochorenia sliznice čreva už v rannom štádiu. Toto endoskopické vyšetrenie je veľmi dôležité a každý z nás, napriek tomu, že nepozoruje žiadne zdravotné ťažkosti, mal by ju absolvovať minimálne po dosiahnutí 50. roku života.

Čo je kolonoskopia?

Kolonoskop je ohybný prístroj, ktorý sa zavádza cez konečník a postupuje cez hrubé črevo až do jeho začiatočnej časti – slepého čreva, alebo až po koncovú časť tenkého čreva. Jeho dlhá flexibilná osvetlená trubica zabezpečuje prenášanie obrazu na obrazovku, a tak umožňuje lekárovi vyšetriť stav sliznice hrubého čreva pacienta. Vyšetrenie len spodnej, koncovej časti hrubého čreva (konečníka a esovitej časti hrubého čreva) sa nazýva rektosigmoideoskopia.

Kolonoskopia má veľký význam z hľadiska prevencie, lebo umožňuje priamo odhaliť a pozorovať zápal sliznice črevného traktu, vredy, krvácania, polypy, črevné vydutiny – divertikuly, svalové kŕče, prítomnosť črevných parazitov. Hlavne má význam pri vyhľadávaní skorých príznakov rakoviny hrubého čreva a konečníka.

Prečo je životu záchrancom

Kolonoskopia je stále nenahraditeľná v diagnostike pri množstve závažných ochorení črevného traktu. Umožňuje rýchlu a presnú diagnózu a v posledných desaťročiach je stále významnejšia aj v možnosti liečebných zákrokov, ktoré by si v minulosti nevyhnutne vyžiadali operáciu so všetkými svojimi rizikami. Okrem zistenia stavu sliznice čreva, ak je potrebné môže lekár odobrať hneď vzorku sliznice (biopsia) a poslať ju na vyšetrenie do laboratória. Ale nie iba to. Počas endoskopického vyšetrenia môže odhaliť na viac ako 90 % adenómové polypy veľkosti od 1 cm v priemere. Je pritom známe, že viac ako 80 % kolorektálneho karcinómu vzniká z adenómových polypov. Samotný adenómový polyp je vlastne nezhubný nádorček, vyrastajúci v podobe polypu zo steny hrubého čreva (pozri obrázok). Často však obsahuje atypické, zmenené bunky, ktoré sa stávajú zdrojom zhubnej premeny. Bez včasného zistenia a odstránenia týchto adenómov by bol život postihnutého reálne ohrozený v najbližších rokoch. Totiž premena adenómového polypu na rakovinu (karcinóm) trvá 10 – 15 rokov, pri vrodených polypózach, t.j. výskyte viacerých polypov v čreve, však často aj oveľa menej. Samozrejme záleží tiež na veľkosti polypu, jeho histologickej štruktúre a na stupni bunkových zmien.

Kedy máme ísť na kolonoskopiu?

Čo prezrádza test? Ak je test pozitívny, neznamená to ešte, že musíme mať rakovinu, ale prezrádza to, že sme sa ocitli v rizikovej skupine, a preto je nutné, aby sme podstúpili endoskopické vyšetrenie – kolonoskopiu. Ak počas vyšetrenia sa zistí, že zdrojom krvácania je polyp, vyšetrujúci lekár ho okamžite odstráni ešte počas kolonoskopie.

Každý polyp či akákoľvek iná odobratá vzorka tkaniva následne musí podstúpiť histologické vyšetrenie. Iba toto vyšetrenie totiž vie presne určiť druh nádorových zmien.

• prítomnosť krvi v stolici, tj. pozitivita stolice na skryté krvácanie,
• náhle zmeny charakteru stolice najmä u starších ľudí, hnačky, resp. striedanie zápchy a hnačky,
• chudokrvnosť s výrazným úbytkom na hmotnosti,
• bolesti brucha,
• preventívne dôvody u vysoko rizikových skupín.

Na kolonoskopiu sa musíme vopred pripraviť

Táto príprava je veľmi dôležitá, pretože zabezpečí vyčistenie čreva od stolice, a tým sa umožní detailne prezeranie sliznice v čo najväčšom rozsahu. Preto sa riaďte pokynmi lekára! Príprava spočíva v tom, že tri dni pred vyšetrením musíme dodržiavať diétu s vylúčením zvyškových jedál (mäsa, strukovín, cereálií a pod.) a s dostatkom tekutín. Teda budeme musieť jesť len tekutú stravu a piť čistý čaj, vodu, čistú kávu atď. Asi 12 hodín pred vyšetrením by sa nemalo už vôbec jesť.

Deň pred vyšetrením sa v poobedňajších hodinách podáva silné preháňadlo, ktoré je potrebné zapiť minimálne tromi litrami tekutiny. Do vyšetrenia sa už tuhá strava nekonzumuje. U starších ľudí a diabetikov sa však musí zachovávať primeraný príjem tekutín a energie.

Vlastné vyšetrenie

Na úvod sa na mnohých pracoviskách aplikuje injekcia, ktorá upokojí a uvoľní pacienta. Zriedkavejšie pri zlej tolerancii vyšetrenia alebo na žiadosť pacienta, sa poskytuje na niektorých pracoviskách vykonanie kolonoskopie v celkovej anestézii.

Na začiatku pacient leží na ľavom boku a v priebehu vyšetrenia sa podľa potreby obráti na chrbát a späť. Ak je to potrebné sestra mu tlačí na brucho, a tým pomáha ľahšiemu postupu prístroja črevom. V priebehu vyšetrenia sa vháňa vzduch do záhybov, čo rozšíri črevo a zabezpečí priehľadnosť pri vyšetrení. Vzduch sa na konci vyšetrenia odsáva a samovoľne odchádza.

Vyšetrenie trvá priemerne 20 minút.

Po vyšetrení sa nesmie riadiť auto 5 – 6 hodín, vhodné je zabezpečiť si sprievod s odvozom.

Je pravda, že kolonoskopia nie je príjemné vyšetrenie, ba dokonca niekedy je aj bolestivá. Je však základným vyšetrením v diagnostike zápalov, polypov a nádorov hrubého čreva. Včasným odhalením, okamžitým odstránením či liečením, pomohla od svojho objavu už nespočetnému množstvu ľudí na celom svete. Ochránila ich nie len pred operáciami, útrapami a bolesťami, ale zachránila aj pred predčasnou smrťou.

Technický pokrok prináša nové metódy vyšetrenia tráviaceho traktu alebo ich modifikácie. Treba veriť, že sa čoskoro zavedú aj u nás do praxe také, ktoré budú pre nás komfortnejšie a menej zaťažujúce. Vyššiu úspešnosť a toleranciu týchto výkonov s cieľom zlepšiť náš zdravotný stav však umožní najmä dobrá informovanosť, pozitívny prístup a dobrá spolupráca lekár – pacient.

Tento článok má len informatívny charakter! Ak máte špecifický zdravotný problém, poraďte sa s lekárom!