RozmnoÊovanie viniÊa hroznorodého môÊe-
me rozdeliÊ na generatívne a vegetatívne. Generatívne semenom má praktick¬ v¬znam
len v ÊÊachtiteÊskej práci pri tvorbe nov¬ch odrôd. Jedince získané generatívnym mnoÊe- ním – semenáÊe – sa líÊia od materskej rastliny morfologick¬mi i fyziologick¬mi vlastnosÊami a vyznaÊujú sa veÊkou variabilitou. KlíÊivosÊ semien je nízka, úrodu prináÊajú semenáÊe neskôr, Êo sÊa- Êuje a predlÊuje ÊÊachtiteÊskú prácu. Vegetatívne rozmnoÊovanie zabezpeÊuje prenos vlastností ma- terskej rastliny na dcérske, preto je vlastne jedin¬m moÊn¬m spôsobom, ako získaÊ v¬sadbov¬ materiál poÊadovan¬ch vlastností. Vegetatívne rozmnoÊo- vanie je r¬chlejÊie, nástup do rodivosti skorÊí. Mô- Êeme ho rozdeliÊ na priame a nepriame.

Spôsoby priameho vegetatívneho rozmnoÊovania

RozmnoÊovanie odrezkami jednoroÊného dreva. Odrezok je upravená ÊasÊ jednoroÊného dreva viniÊa, ktorá slúÊi na priame rozmnoÊovanie zakorene- ním. Vznikajú sadenice s vlastn¬mi koreÊmi, ktoré sa u uÊÊachtilého viniÊa môÊu pestovaÊ len v oblastiach, kde nie je riziko napadnutia fyloxérou vi- niÊovou, teda na pôdach s obsahom 60 aÊ 70 percent kremiÊitého piesku – imúnne piesky.

Zakorenené odrezky podpníkového viniÊa sa pouÊívajú na zakladanie a pod- sádzanie podpníkov¬ch vinohradov, prípadne na vrúbÊovanie na stanoviÊti. NajvhodnejÊie sú odrezky jednoroÊného, vyzretého a zdravého dreva prie- mernej hrúbky zo selektovan¬ch krov. D¬Êka odrezkov závisí od druhu pôdy, do ktorej budú po zakorenení vysádzané. Pre ÊaÊké pôdy postaÊuje d¬Êka 0,25 aÊ 0,30 metra, pre stredne ÊaÊké 0,30 aÊ 0,40 metra, pre Êahké pieskovité 0,40 aÊ 0,50 metra. Odrezky sa upravujú „vyslepením“ vÊetk¬ch púÊikov okrem vrchného, dolná ÊasÊ sa zreÊe tesne pod spodn¬m uzlom, nad horn¬m púÊikom sa nechá Êapík v d¬Êke 15 milimetrov. Upravujú sa pred stratifikáciou a r¬chle- ním, kde sa na rezn¬ch ranách vytvorí závalové pletivo – kalus. Po vyÊkôlkovaní do jesene zakorenia a získané sadenice sú vhodné na v¬sadbu na stanoviÊte.

RozmnoÊovanie púÊikov¬mi odrezkami. PouÊíva sa predovÊetk¬m v ÊÊach- titeÊskej práci pri rozmnoÊovaní cenného materiálu – jedno-, dvoj- a trojpúÊi- kové odrezky, prípadne jednopukové, zrezané pozd¬Ênym rezom. Po namá- Êaní vo vode (48 hodín) sa upravujú rezom 10 milimetrov nad púÊikom, u jednopukov¬ch 10 milimetrov pod púÊikom. Pri viacpukov¬ch tesne pod spodn¬m uzlom. ZakoreÊuje sa v mnoÊiarÊach v mnoÊiarensk¬ch substrátoch pri regulovanej teplote, vlhkosti vzduchu a pouÊití stimulátorov.

RozmnoÊovanie zelen¬mi odrezkami. NajvhodnejÊie obdobie je tesne pred kvitnutím. PouÊívajú sa dobre vyvinuté Êasti letorastu. RozmnoÊuje sa v mno- ÊiarÊach s pouÊitím piesku a raÊeliny ako vrchnej vrstvy, chrániacej odrezky pred nadmern¬m vyparovaním.

RozmnoÊovanie potápaním. Spôsob, ktor¬ sa beÊne pouÊíval na doplnenie ch¬bajúcich krov vo vinohrade. Na potápanie sa pouÊívajú jednoroÊné vyzre- té v¬hony, ktoré po vytvorení vlastnej koreÊovej sústavy a oddelení od ma- terskej rastliny vytvoria nového jedinca. Po dvoch rokoch ho moÊno oddeliÊ od materskej rastliny.

RozmnoÊovanie dolovaním. Na rozdiel od predchádzajúceho spôsobu, kde sa oh¬ba a zakopáva jednoroÊn¬ v¬honok, pri dolovaní sa zah¬Êa do jamy celá nadzemná ÊasÊ a jednoroÊné v¬hony sa vyvedú na ch¬bajúce miesta. Nové jedince sa oddelia po 2 aÊ 3 rokoch.

Spôsoby nepriameho vegetatívneho rozmnoÊovania

Po kalamite, spôsobenej fyloxérou viniÊovou koncom minulého storoÊia, bolo potrebné nájsÊ spôsob, ako uchrániÊ viniÊ pred t¬mto Êkodcom. Najvhod- nejÊím spôsobom sa ukázalo Êtepenie na podpníky. Najskôr Êist¬ch americ- k¬ch druhov, neskôr kríÊencov odoln¬ch alebo tolerantn¬ch voÊi koreÊovej forme fyloxéry. Ide o spojenie dvoch Êastí, kde koreÊovú sústavu a koreÊo- v¬ kmeÊ tvorí podpník, nadzemnú ÊasÊ odroda uÊÊachtilého viniÊa. Správna voÊba podpníka pre dané pôdno-ekologické podmienky a odrodu dáva po- pri ochrane proti fyloxére moÊnosÊ priaznivo ovplyvniÊ vrúbÊovanú odrodu z hÊadiska mohutnosti rastu, odolnosti voÊi nepriazniv¬m ÊiniteÊom (nízke teploty, sucho, chloróza – obsah vápnika v pôde), d¬Êky vegetaÊného obdo- bia a dobrého odkvitania.

Popri Êtepení pri suchu, ktoré je základn¬m spôsobom rozmnoÊovania a v¬ro- by viniÊov¬ch sadencov (ruÊné, ale najmä s pomocou Êtepárskych strojÊekov), ÊtepiÊ a preÊtepovaÊ viniÊ je moÊné i priamo na stanoviÊti. Ide predovÊetk¬m o nahradenie nevhodnej odrody novou.

Êtepenie viniÊa na stanoviÊti

V období vegetaÊného pokoja poznáme dva základné spôsoby „preÊtepo- vania“:
1. Do rozÊtepu koreÊového kmeÊa. Vrúble sa odoberajú poÊas vegetaÊ- ného pokoja a uskladÊujú sa v chladiarni. PreÊtepuje sa tesne pod miestom pôvodného Êtepenia na jar. Potom sa zah¬Êa zeminou.

2. Do boku koreÊového kmeÊa. Rozdiel je v tom, Êe sa neodstraÊuje na- dzemná ÊasÊ kra. VrúbeÊ sa zasúva do zárezu v dolnej Êasti kmeÊa. Ak sa neujme, pôvodn¬ ker môÊe Êalej pokraÊovaÊ v raste, prípadne opakovane sa preÊtepiÊ.

V období vegetácie je moÊné ÊtepiÊ za zelena. PreÊtepiÊ sa môÊu jednotlivé Êasti kra, alebo cel¬ kmeÊ. Robí sa koncom mája Êi zaÊiatkom júna. Do roz- Êtepu 20 aÊ 25 milimetrov nad uzlom, viaÊe sa PE páskou a miesto Êtepenia je vhodné chrániÊ PE vreckom proti vyparovaniu vody. VrúbeÊ musí byÊ bez listov.

Podpníkov¬ viniÊ

Druhá polovica 19. storoÊia priniesla úpa-
dok európskeho, teda i náÊho vinohradníc-
tva. Hlavnou príÊinou bol kalamitn¬ v¬skyt
fyloxéry viniÊovej (Phylloxera vastatrix),
ktor¬ hrozil takmer zánikom pravo kore-
neného viniÊa hroznorodého, pestovaného
v Európe. RieÊenie sa naÊlo v Êtepení na ame-
rick¬ viniÊ, ktorého korene sú voÊi fyloxére
odolné. Najskôr sa pouÊívali Êisté americké
druhy, neskôr vznikali kríÊence, ktoré získa-
vali niektoré pozitívne vlastnosti, ch¬bajúce Êist¬m druhom. OdolnosÊ koreÊov (regeneraÊná schopnosÊ po poÊkodení fyloxérou) sa ÊiastoÊne oslabila. Hlav- n¬mi príÊinami kríÊenia podpníkov bola horÊia afinita s odrodami európskeho uÊÊachtilého viniÊa a zlá adaptácia na pôdno-klimatické podmienky Európy.

Adaptácia je schopnosÊ prispôsobiÊ sa pôdnym a klimatick¬m podmienkam stanoviÊÊa, fyzikálnym a chemick¬m vlastnostiam pôdy, teplotn¬m a vlhkost- n¬m pomerom. Afinita alebo kompatibilita je vzájomn¬ vnútorn¬ vzÊah me- dzi podpníkom a vrúbÊom. Je to schopnosÊ zrastania a symbiózy podpníka s „navrúbÊovanou“ odrodou.

Odrody podpníkového viniÊa v listine registrovan¬ch odrôd Slovenska

Niektoré zlé vlastnosti Êist¬ch druhov v adaptácii a afinite viedli ÊÊachtiteÊov hÊadaÊ moÊnosti na ich odstránenie pomocou vzájomného kríÊenia.

Vznikli dve základné skupiny kríÊencov:

1. americké kríÊence vznikli kríÊením pôvodn¬ch americk¬ch druhov:

Zo skupiny Vitis riparia x Vitis rupestris:

Vitis riparia x Vitis rupestris Schwarzmann Hlavná skupina Vitis berlandieri x Vitis riparia: Vitis berlandieri x Vitis riparia Kober 5 BB

Vitis berlandieri x Vitis riparia Kober 125 AA Vitis berlandieri x Vitis riparia Teleki 8 B Vitis berlandieri x Vitis riparia Teleki 5 C Vitis berlandieri x Vitis riparia SO 4

Vitis berlandieri x Vitis riparia Craciunel 2

2. americko-francúzske kríÊence (tzv. franko-amerikány) vznikli kríÊením amerického a európskeho viniÊa. Skupina Vitis vinifera x Vitis riparia:

Trolinské x Vitis riparia Geisenheim 26

Aramon x Vitis riparia 143 A M. G.
/(Vitis riparia x Vitis rupestris 101-14) x Ortliebske/ x Svätovavrinecké gen. S2 K 1
/(Severnyj x (V. ripariax V. rupestris Schwarzmann) Amos

3. Êisté druhy – selekcie z pôvodn¬ch americk¬ch druhov viniÊa – Vitis riparia Portalis

Aj keÊ v¬znam Êist¬ch podpníkov¬ch druhov po- klesol, treba poznaÊ vlastnosti, pre ktoré bol tento podpník vyuÊívan¬. Odrody „navrúbÊo- vané“ na tomto podpníku veÊmi skoro rodia,

dobre odkvitajú a hrozno skôr dozrieva. VeÊmi odolné sú proti koreÊovej for- me fyloxéry a peronospóre. Vhodné sú do hlbok¬ch, úrodn¬ch a dostatoÊne vlhk¬ch pôd s mal¬m obsahom aktívneho Ca – do 6 percent. Odrody na nich „navrúbÊované“ rastú slabÊie, preto nie sú vhodné pre veÊké tvary krov. Pri stredn¬ch typoch vedenia s niÊÊím zaÊaÊením sú vhodné pre stolové odrody.

Vitis riparia x Vitis rupestris Schwarzmann

Vhodn¬ je do suchÊích pôd z niÊÊím obsahom Ca – do 7 percent. Hodí sa pre bujne rastúce odrody so sklonom k opadávaniu kvietkov – Furmint, Lipovina, Veltlínske Êervené skoré, Rizling vlaÊsk¬, Irsay Oliver, Frankovka modrá, Svätova- vrinecké. Bujn¬ vzrast neprenáÊa na „navrúbÊované“ odrody. OdolnosÊ proti koreÊovej forme fyloxéry je veÊmi dobrá. Vhodn¬ do Êahk¬ch, piesoÊnat¬ch, tepl¬ch, menej úrodn¬ch pôd. Má dobrú afinitu s väÊÊinou odrôd, tá sa preja- vuje aj vo vyrovnanom vzraste po v¬sadbe. „NavrúbÊované“ odrody zaÊínajú pomerne skoro rodiÊ.

K–1

Podpník zo zloÊitého kríÊenia /(Vitis riparia x Vitis rupestris 101-14) x Ort- liebske/ x Svätovavrinecké) realizovala v roku 1965 v Bratislave D. PospíÊi- lová, vyselektoval v Êechách V. Kraus z generácie semenáÊov S 2. Podpník rastie veÊmi bujne, má krátke vegetaÊné obdobie. DostatoÊne odoln¬ je proti suchu, vhodn¬ najmä pre pieskovité, Êtrkovité a kamenisté pôdy. Má strednú odolnosÊ proti obsahu Ca – do 7 percent. OdolnosÊ voÊi fyloxére je na dolnej hranici tolerancie. Jeho afinita je veÊmi dobrá, podporuje dobré odkvitanie a v¬vin strapcov.

Vitis berlandieri x Vitis riparia Kober 5 BB

NajrozÊírenejÊí podpník, ktor¬ sa, Êasto nesprávne, oznaÊoval za univerzálny. U nás má stále vyÊe 70-percentné zastúpenie. Je to bujne rastúci podpník s relatívne krátkym vegetaÊn¬m obdobím. ZnáÊa do 20 percent aktívneho vápnika v pôde, vhodn¬ je do hlinit¬ch, dostatoÊne vlhk¬ch pôd. Afinita s „navrúbÊovan¬mi“ odrodami je dobrá, nie je vhodn¬ pre odrody náchylné na opadávanie kvietkov – sp¬chanie. V Êkôlke, ako väÊÊina kríÊencov tejto sku- piny, pomerne zle zakoreÊuje.

Vitis berlandieri x vitis riparia Teleki 5 C

Na „navrúbÊované“ odrody prenáÊa schopnosÊ dobrého opeÊovania, Êím u od-rôd náchyln¬ch na sp¬chanie zvyÊuje úrod- nosÊ. Tolerantn¬ je voÊi koreÊovej forme fyloxéry, peronospóre i múÊnatke, me-
nej odoln¬ proti mrazom. ZnáÊa

pomerne vysok¬ obsah aktívneho
Ca – do 15 percent. OdporúÊa
sa aj pre ÊaÊÊie pôdy s vyÊÊím ob-
sahom ílovit¬ch Êastíc. Klony tohto
podpníka sú cenné tam, kde Kober
5 BB nestaÊí, predovÊetk¬m z hÊadiska
vyÊÊieho obsahu Ca i jeho nepriaznivého
vplyvu na odkvitanie. Teleki 5 C má tieÊ pomerne krátke vegetaÊné obdobie a ur¬chÊuje dozrievanie. VeÊmi vhodn¬ je pre odrody Burgundské, Veltlínske zelené, Rizling r¬nsky, Müller-$urgau, na úrodn¬ch pôdach.

Vitis berlandieri x Vitis riparia Craciunel 2

Bujne rastúci podpník s dlhou vegetaÊnou dobou. VeÊmi dobr¬m podpníkom je pre rodivé odrody, nenáchylné na opadávanie kvietkov a veÊké tvary krov. Vytvára veÊmi silnú koreÊovú sústavu a dosahuje vysokú v¬ÊaÊnosÊ prvotried- nych Êtepov v Êkôlke. Vhodn¬ do vápenat¬ch pôd, znáÊa do 15 percent ak- tívneho Ca v pôde. NajvhodnejÊie sú hlinité, ÊahÊie, nie vÊak „v¬suÊné“ pôdy. Nevhodné sú veÊmi úrodné a hlboké pôdy, kde pre nadmern¬ rast dochádza k sp¬chaniu. Odoln¬ proti fyloxére, peronospóre, múÊnatke i zv¬Êenej vlhkos- ti pôdy. Má dobrú afinitu s Burgundsk¬m bielym i°modr¬m, Veltlínskym zelen¬m, Rizlingmi, MuÊkátom Ottonel, Modr¬m Portugalom, Silvánskym zelen¬m a stolo- v¬mi odrodami.

Vitis berlandieri x Vitis riparia Teleki 8 B

Odoln¬ proti koreÊovej forme fyloxéry, menej proti peronospóre a háÊat- kám. OdolnosÊ voÊi obsahu Ca je pomerne vysoká – 40 aÊ 60 percent cel- kového Ca, nad 17 percent aktívneho Ca sa vÊak prejavuje chloróza. Malé nároky má na pôdu, preto ho moÊno povaÊovaÊ za univerzálny. Vo veÊmi úrodn¬ch pôdach rastie príliÊ bujne, Êo prenáÊa aj na „navrúbÊované“ odrody. Sucho znáÊa lepÊie ako Kober 5 BB, ale znesie aj zv¬Êenú pôdnu vlhkosÊ. VeÊmi dobrú afinitu má s väÊÊinou odrôd. VzhÊadom na prednosti si zaslúÊi pozornosÊ, pri získaní kvalitn¬ch klonov by mal maÊ svoje uplatnenie v stre- doeurópskom vinohradníctve, teda aj u nás.

Vitis berlandieri x Vitis riparia Kober 125 AA

VeÊmi odoln¬ proti koreÊovej forme fyloxéry a peronospóre. ZnáÊa vysok¬ obsah aktívneho Ca v pôde, aÊ nad 20 percent, nad 15 percent vÊak kle- sá úroda. Menej odoln¬ voÊi suchu, vhodn¬ do vlhkejÊích, prakticky vÊak do vÊetk¬ch typov pôd (hlinité, slieÊovité, pieskovité, Êtrkovité) pri reÊpekto- vaní jeho nárokov na vlahu. Afinitu má iba priemernú, nie je veÊmi vhodn¬ pre stolové odrody. PredlÊuje vegetaÊnú dobu a podporuje sp¬chanie. Vhodn¬ pre veÊké tvary krov, slabÊie a stredne rastúce odrody.

Vitis berlandieri x Vitis riparia SO 4

Stredne bujne rastúci podpník s pomerne krátkou vegetaÊnou dobou. Odoln¬ proti koreÊovej forme fyloxéry, menej proti peronospóre. Vhodn¬ do hlbok¬ch úrodn¬ch pôd, nie „v¬suÊn¬ch“, lebo je citliv¬ na sucho. Jeden z podpníkov znáÊajúcich vysok¬ obsah aktívneho Ca v pôde – do 17 percent. Afinitu má slabÊiu. Vhodn¬ pre bujne rastúce odrody náchylné na sp¬cha- nie, ktoré zmierÊuje. Hodí sa pre stolové odrody, nev¬hodou je nároÊnosÊ na pôdu, prípadne závlahu.

Trolinské x Vitis riparia Geisenheim 26

Podpník má bujn¬ rast a kratÊie vegetaÊné obdobie. OdolnosÊ proti kore- Êovej forme fyloxéry je nedostatoÊná, preto je vhodn¬ len do severnejÊích oblastí. OdolnosÊ proti obsahu aktívneho Ca je niÊÊia – do 7 percent, proti suchu pomerne dobrá, na ÊahÊích pôdach ho viac napáda fyloxéra. Vhodn¬ len pre tzv. maloplodé odrody – Rizling r¬nsky.

Aramon x Vitis riparia 143 A M. G.

ZníÊenú odolnosÊ má voÊi fyloxére i peronospóre. Vhodn¬ na spraÊové, ílo- vité v¬Êivné pôdy, ale aj pieskovité na ílovitom podklade, kde menej trpí fy- loxérou. Odoln¬ proti suchu, afinita s väÊÊinou odrôd je veÊmi dobrá. Má pozitívny vplyv na odkvitanie odrôd náchyln¬ch na sp¬chanie. Vhodn¬ pre menÊie a stredné tvary krov i pre stolové odrody, lebo ur¬chÊuje dozrievanie a zvyÊuje hmotnosÊ strapcov.

Amos

Pomerne mlad¬ podpník vhodn¬ do hlbok¬ch, úrodn¬ch, hlinit¬ch, piesoÊ- nato-hlinit¬ch, spraÊov¬ch pôd. ZnáÊa do 10 percent aktívneho Ca, menej odoln¬ proti suchu. Skracuje vegetaÊné obdobie a nepodporuje sp¬chavosÊ.

Vhodn¬ pre stolové odrody. Podporuje rodivosÊ „navrúbÊovan¬ch“ odrôd, v mlad¬ch v¬sadbách veÊkoplod¬ch odrôd je potrebné regulovaÊ úrodu.

V¬roba viniÊov¬ch Êtepov

Základn¬m spôsobom v¬roby viniÊov¬ch sadencov
– Êtepov – je Êtepenie „za sucha“, teda ruÊné alebo strojové Êtepenie vrúbÊa uÊÊachtilej odrody na odrezok podpníkového viniÊa. Podmienkou vzniku nového je- dinca je zrastenie spájan¬ch Êastí a schopnosÊ spoloÊného rastu a v¬vinu. Samotné zrastenie umoÊÊuje hojivé pletivo – kalus, ktor¬ rastlina vytvára na poranen¬ch miestach najmä ÊinnosÊou kambia a parenchymatick¬ch buniek lyka.

Êtepenie viniÊa

Príprava materiálu pred Êtepením. Príprava odrezkov podpníko-
vého viniÊa pozostáva z úpravy d¬Êky, namáÊania a „vyslepovania“ púÊikov. Minimálna d¬Êka odrezku je 0,35 metra od spodného uzla
- rez sa robí tesne pod ním. DôleÊité je i presné vytriedenie odrez-
kov podÊa hrúbky z hÊadiska r¬chlosti Êtepenia i celkovej v¬ÊaÊnosti Êtepov. NamáÊanie vo vode a dezinfekÊnom roztoku umoÊní dos¬tenie pletív vodou a zabráni rozÊirovaniu chorôb. Trvá 12 aÊ 24 hodín. Po namáÊaní sa ukladajú vodorovne a pred Êtepením sa oplachujú Êistou vodou. „Vyslepovanie“ púÊi- kov sa robí po celej d¬Êke, najlepÊie opaÊnou stranou noÊa.

Príprava vrúbÊov uÊÊachteného viniÊa

Vrúble zbierame pred príchodom siln¬ch mrazov. Berú sa 10-púÊikové vrú- ble zo strednej Êasti letorastov a viaÊu sa do zväzkov po 100 kusov oznaÊe- n¬ch náveskou. Pred uskladnením – najlepÊie v chladiarniach – sa dezinfikujú. Na Êtepenie sa pouÊívajú len zdravé, nepoÊkodené vrúble z uznaného mno- ÊiteÊského porastu. Pred samotn¬m Êtepením je potrebné skontrolovaÊ stav oÊiek – na prieÊnom reze musí byÊ zelen¬. Vrúble sa triedia podÊa hrúbky, reÊú sa 15 milimetrov nad a 50 aÊ 60 milimetrov pod púÊikom. Na 1 000 odrez- kov treba 1 500 jednopúÊikov¬ch vrúbÊov.

Termín Êtepenia

ÊtepiÊ je moÊné od januára do apríla. Zimné Êtepenie v januári a februári robia veÊkí v¬robcovia Êtepov. Hlavn¬m problémom je potreba kvalitn¬ch

skladovacích podmienok Êtepencov do obdobia r¬chlenia – teplota do 6 °C, vlhkosÊ, dezinfekcia. Jarné Êtepenie je v¬hodnejÊie z hÊadiska nadväznosti pracovn¬ch operácií – Êtepenie, stratifikácia, otuÊovanie, Êkôlkovanie bez po- treby „medziskladovania“. Robí sa v marci aÊ apríli. UrÊitou nev¬hodou je potreba dlhÊieho skladovania podpníkov a vrúbÊov, ako aj obdobie nástupu ÊalÊích jarn¬ch prác.

ZÁSADY RUÊNÉHO ÊTEPENIA

RuÊné Êtepenie anglickou (jaz¬Êkovou) kopuláciou (spojkovaním) tvorilo základ- n¬ spôsob rozmnoÊovania viniÊa Êtepením.
1. rez sa vedie Êikmo od púÊika na úponkovú stranu
2. rez má byÊ hladk¬, roben¬ jedn¬m Êahom, dlh¬ 1,5 x priemer

3. robí sa Êo najbliÊÊie pod púÊikom – 5 aÊ 10 milimetrov
4. jaz¬Êkov¬ rez sa robí v strednej tretine, s miernym odch¬lením na zasunutie

jaz¬Êkov pri spájaní
5. po spojení sa upraví Êapík nad oÊkom na 10 – 15 milimetrov

Êtepenie strojÊekmi

Na ur¬chlenie a uÊahÊenie Êtepenia viniÊa sa pouÊívajú Êtepárske strojÊeky s rôznym spôsobom ovládania – mechanické, pneumatické, elektrické, rôzny- mi spôsobmi rezu – lamelov¬, omega, prieÊny, Jupiterov a iné. NajpouÊívanejÊí je spôsob Êtepenia s rezom omega.

Parafínovanie Êtepencov

Parafín ako antitranspiraÊná látka pri v¬robe viniÊov¬ch Êtepov sa pouÊíva na obmedzenie v¬paru vody z miesta Êtepenia, ale tieÊ na spevnenie miesta Êtepenia, najmä pri strojÊekovom Êtepení. Parafín, málo plastick¬, sa upravu- je pomocou plastifikátorov – bitúmen, kolofónia, Êivica, pridávajú sa i ochran- né látky. Upraven¬ parafín sa pouÊíva pod obchodn¬mi názvami Revilan a Rebwachs WP. Vrchná ÊasÊ Êtepenca s miestom spojenia sa ponorí na 2 aÊ 3 sekundy do 65 aÊ 70 °C teplej parafínovej zmesi. Vytvorí sa dostatoÊná vrstva, ktorá chráni a spevÊuje miesto Êtepenia i vrúbeÊ. Pri niÊÊej teplote sa vytvára hrubá vrstva, ktorá praská, pri vysokej teplote sa poÊkodzujú pletivá. PouÊívanie stimulátorov. Na podporu tvorby koreÊovej sústavy sa Êtepence pred stratifikáciou alebo Êkôlkovaním máÊajú v stimulaÊn¬ch roztokoch – ho- tov¬ch alebo pripravovan¬ch.

Stratifikáciou zabezpeÊujeme Êtepencom viniÊa optimálne podmienky na tvorbu závalu a dokonalé spojenie podpníka a vrúbÊa. V¬sledkom je tzv. mlieÊniak – „ujat¬“ Êtepenec vhodn¬ na Êkôlkovanie.
Delí sa na niekoÊko etáp:

1. ukladanie Êtepencov do stratifikaÊn¬ch debien a aplikácia ochrann¬ch látok 2. uskladnenie do obdobia r¬chlenia – pri zimnom Êtepení
3. r¬chlenie Êtepencov
foto: http://eu.fotolia.com/id/37604035

Êtepence sa ukladajú do debien 0,8 x 0,5
x 0,5 metra alebo 0,6 x 0,6 x 0,6 metra
s vysúvateÊnou stenou vo vrstvách, ktoré
sa zalievajú pilinovou kaÊou. Pôvodne sa
Êtepence zalievali aÊ po povrch debny.
OsvedÊil sa aj agroperlit alebo PE fólia,
vtedy sú Êtepence v pilinách len po miesto Êtepenia. Proti plesniam sa vyuÊí- va aplikácia ochrann¬ch prostriedkov na povrch v pravideln¬ch intervaloch. Uskladnenie Êtepencov do obdobia r¬chlenia sa pri zimnom Êtepení robí v chladiarniach pri teplote 2 aÊ 4 °C. Takto uskladnené sa pred r¬chlením prelievajú teplou vodou – 30 aÊ 40 °C.

Pri jarnom Êtepení uskladnenie odpadá a nasleduje priamo r¬chlenie. R¬ch- lenie – jeho cieÊom je v optimálnych podmienkach dosiahnuÊ vytvorenie zá- valového pletiva na rezn¬ch ranách a zrastenie podpníka s vrúbÊom. Nie je Êiaduci veÊmi r¬chly rast kalusu pri vysokej teplote. Vtedy sú pletivá krehké, riedke, praskajú vznikajú cievne zväzky. R¬chlenie spolu s otuÊovaním trvá tri t¬Êdne, prípadne dlhÊie – podÊa podmienok r¬chlenia i vonkajÊieho pro- stredia. Teplota pri r¬chlení v prv¬ch 3 aÊ 5 dÊoch musí umoÊniÊ prehriatie vo vnútri debny na 28 aÊ 30 °C. Potom sa teplota zniÊuje na 24 aÊ 26 °C, tá postaÊuje na tvorbu kalusu. Po objavení sa kalusu na rezn¬ch ranách sa tep- lota zníÊi na 20 aÊ 21 °C. Po deviatich dÊoch od zaÊiatku r¬chlenia zaÊínajú puÊaÊ púÊiky. Pri zalievaní cel¬ch Êtepencov pilinami treba sledovaÊ vrchnú vrstvu, ktorá sa zaÊne nadvihovaÊ a pukaÊ. Aby vyrastajúce v¬hony neetiolizo- vali a nevybiehali, musí sa z nej odoberaÊ, Êo zvyÊuje prácnosÊ v¬roby.

V tomto období sa zaÊína s postupn¬m zniÊovaním teploty, zvyÊovaním prí- stupu svetla a vzduchu, teda s otuÊovaním. Teplota sa denne zniÊuje o 2 °C,

aÊ k¬m nedosiahne teplotu vonkajÊieho prostredia. Pri dodrÊaní vÊetk¬ch zásad r¬chlenia majú mlieÊniaky dobre vyvinuté závalové pletivo v mieste Ête- penia, krátky a pevn¬ v¬hon na bazálnej Êasti podpníka kalus po obvode bez korienkov. Na r¬chlenie sa pouÊívajú Êpeciálne stratifikaÊné haly s riadenou atmosférou alebo sa vyuÊívajú skleníky a fóliovníky s moÊnosÊou regulácie základn¬ch prvkov – teplota a vlhkosÊ.