Ľudstvo už odpradávna vie, že ovocie, zelenina, lesné plody a bylinky vedia priaznivo ovplyvniť naše zdravie. Obsahujú ochranné látky, ktoré chránia telo pred niektorými chorobami a liečia. Minerálne látky slúžia ako stavebné zložky alebo ako súčasť enzýmových systémov. Príspevok je z publikácie Rok v zeleninovej záhrade, ktorého autorkou je Magdaléna Valšíková.

Vápnik (Ca) je hlavnou stavebnou zložkou kostí a zubov spolu s horčíkom a kyselinou fosforečnou. Znižuje riziko výskytu osteoporózy (rednutie kostí), reguluje zrážanie krvi, pôsobí na nervovú a svalovú činnosť (spolu s draslíkom). Znižuje krvný tlak a preventívne chráni pred niektorými srdcovými ochoreniami. Najviac vápnika obsahuje brokolica, kel kučeravý, zeler, chren, petržlenový koreň, listová zelenina a všetky vňate.

Železo (Fe) je nevyhnutné pre tvorbu krvného farbiva – hemoglobínu a činnosť enzýmov.  Takmer štvrtinu potrebnej dávky železa poskytuje ovocie a zelenina. Na železo sú bohaté: špenát, topinambur, hlúbová zelenina, mrkva, chren, petržlen, zeler, mangold, všetky vňate, pažítka a pór.

Horčík (Mg) – jeho nedostatok spomaľuje rast detí, spôsobuje podráždenosť, vypadávanie vlasov a kožné ochorenia. Nadpriemerné množstvo horčíka je v  mangolde, kôpri, špenáte, petržlene, zelerovej a petržlenovej vňati a kukurici.

Sodík (Na) napomáha udržiavať tekutiny v bunkách. Nadbytok sodíka sa podiela na zvyšovaní krvného tlaku človeka. V zelenine sa nadmerné množstvá sodíka nevyskytujú. Najmenej sodíka je v strukovej, plodovej a listovej zelenine.

Fosfor (P) zabezpečuje pevnosť kostí a prenos energie. V bežnej strave je fosforu dostatok. Draslík (K) napomáha vylučovať vodu, posilňuje krvný obeh a činnosť svalov. Na draslík je bohatý paštrnák, petržlen, cibuľová vňať, petržlenová vňať, kel kučeravý a brokolica.

Chlór (Cl) je dôležitý pre základné životné funkcie, ale jeho prísun je zaistený v nadmernej miere kuchynskou soľou. Zinok (Zn) ovplyvňuje enzymatický metabolizmus, zúčastňuje sa fotochemických procesov videnia a tvorby inzulínu. Najviac zinku je v chrene, v zeleri, ružičkovom keli, v brokolici a petržlene.

Jód (J) sa poddiela na tvorbe hormónov v štítnej žľaze. Najviac jódu je v kalerábe a špenáte, hoci jeho obsah je veľmi nízky. Fluór (F) zabraňuje kazeniu zubov. V zelenine sa nachádza iba stopové množstvo.

Mangán (Mn) je nevyhnutný pre normálnu činnosť pohlavných žliaz a hypofýzy. Zúčastňuje sa na tvorbe krvi, kostí a na funkcii nervového systému. Nájdeme ho v hlúbovej zelenine, v cvikli, chrene, cesnaku, hrášku a fazuľke.

Síra (S) má svoju funkciu v metabolizme aminokyselín a bielkovín. Najviac síry sa nachádza v cibuľovej a hlúbovej zelenine.

Selén (Se) sa vyskytuje v zelenine v malých, stopových  množstvách. Zúčastňuje sa na metabolických pochodoch a má antioxidačné účinky, čo má význam v prevencii proti srdcovocievnych ochorení a rakovine.

Meď (Cu) je potrebná pri tvorbe krvi. Na meď je relatívne bohatá cibuľová a koreňová zelenina, špenát, rebarbora, paprika, topinambur a tekvice.

_______________
Príspevok je vybratý z knihy Rok v zeleninovej záhrade, ktorú napísala profesorka Magdaléna Valšíková. Na knižný trh príde už v marci 2014.