Meno profesora Ivana Hričovského pozná azda každý, kto má záhradu a zaujíma sa, ako a čo v nej pestovať. Desiatky rokov pracuje v oblasti ovocinárstva, propaguje, vysvetľuje, radí. Toto sú úvodné slová autora rozhovoru Richarda Filipka z časopisu Život. 

Pravidelne ste raz za dva týždne v Rádiu Regina a každú sobotu a nedeľu ste vo Farmárskej revue, kde odpovedáte záhradkárom na otázky. Niekedy vaše odpovede pôsobia, ako keby ste mali pri sebe encyklopédiu. Vyskytla sa niekedy otázka, na ktorú ste nevedeli odpoveď?
Encyklopédiu so sebou v rádiu nemám a nepamätám si na otázku, na ktorú by som nevedel odpovedať. Lenže snažím sa hovoriť hlavne o ovocí, lebo ak dostanem otázku o ochrane rastlín alebo o kvetinách, poslucháčom odporučím iných odborníkov, čiže nehovorím do všetkého. V rádiu to robím asi sedem rokov a dostávam aj trochu nevkusné otázky.

Napríklad?
Pán Hričovský, hovoríte o zmladzovacom reze jablone a hrušky. Poraďte mi však, ako mám omladiť svoju ženu?

Čo vy na to?
Vedľa mňa bol mladý muž, ktorý mi hovoril, aby manželku vymenil za dve tridsaťročné. Lenže to v rádiu povedať nemôžem, tak som poradil, aby žene vytvoril v záhradke priestor na pestovanie liečivých byliniek a ruží, že bude dlho žiť, bude krásna. Alebo zazvoní telefón a ozve sa hlas: „Tu je Mara zo Stupavy. Mám osemročnú hrušku a nerodí mi. Čo mám robiť?“ Ja jej kurizujem – pani Marka, aká je to odroda? Ona na to: „Co já vím!“ Pani Marka, a na akom podpníku je hruška? „Pán Hričovský, a čo je to podpník?“ Ja jej v rádiu nemôžem povedať nič urážlivé, musím jej všetko od základu vysvetliť.

Na Slovensku je množstvo odborníkov, ale do diskusií stále pozývajú aj vás. Prečo?
Koľkokrát som hovoril, aby skúsili ďalších, ale vždy skončia pri tom, že poslucháči a čitatelia chcú mňa. Zrejme preto, že mi dôverujú. Minule prišiel jeden pán z Humenného za mnou domov o štvrť na sedem večer. Sadli sme si do reštaurácie, dali sme si kávu, zákusok a začal ma volať do Humenného, že urobí sviatok v okrese, budem tri dni chodiť po záhradách a ukazovať, čo ako treba robiť so stromčekmi. Vravel som mu, že pre mňa je to už ďaleko a tri dni sú veľa, tak aspoň prosil, či mi môže telefonovať vždy, keď bude potrebovať. Hovoril som mu, že na východe sú výborní odborníci, ale on stále, že chce so mnou. Ťažko potom odmietať.

Ako ste sa dostali k záhradníctvu?
Pochádzam z obce Horný Hričov a tak sa aj volám – Hričovský. Som z piatich detí, rodičia mali pôdu, kravy, ovce, koňa a už ako malý som mal včely, šesť rodín. Takže k pôde som získal vzťah v otcovej záhrade. Po gymnáziu som išiel študovať do Brna na poľnohospodársku univerzitu a v treťom ročníku som prešiel na fakultu záhradníctva Lednice na Morave.

Po škole ste začali pracovať v tejto oblasti?
Vtedy fungoval systém umiestneniek. Ja som dostal umiestnenku do šľachtiteľskej výskumnej stanice do Rajeckých Teplíc a odtiaľ som išiel pracovať na Liptov do Stredoslovenských konzervární a liehovarov.

Odborník na záhradníctvo a do konzervární?
Áno, lebo v Okoličnom chceli vybudovať vlastnú plantáž drobného ovocia. V nadmorskej výške 650 až 750 metrov. Deväť rokov som tam so spolupracovníkmi pestoval jahody, egreše, maliny, ríbezle a višne, ale aj jablone. Po deviatich rokoch som prešiel do Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, neskôr som prevzal vedenie Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Po ďalších dvanástich rokoch vypísala Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra konkurz na katedru záhradníctva. Konkurz som vyhral, na univerzite som pôsobil 21 rokov, som spoluzakladateľom Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva, ktorá dovtedy na Slovensku nebola a ktorá vychováva vysokoškolsky vzdelaných záhradníkov.

Čo ste učili?
Najmä ovocinárstvo, ale aj trvalo udržateľné technológie v záhradníctve.

Takže vy ste boli nielen učiteľ teoretik, ale celý život ste pracovali aj vo výskume, výrobnej praxi a pri šľachtení?
Asi patrím medzi málo ľudí, ktorí takto spájali výrobu, výskum, šľachtenie, pedagogiku. Keď prichádzam medzi záhradkárov, cítim, že asi toto si najviac vážia. Nedávno som bol v Tovarníkoch v okrese Topoľčany na veľkej akcii – aha, pozrite si pozvánku.

Pozvánka je písaná normálnym písmom, len vaše meno je zvýraznené. Ako ťahák?
Aby pritiahli ľudí. A na akciu naozaj prišlo obrovské množstvo ľudí zo širokého okolia. Koľko knižiek pre záhradkárov ste napísali? Už 53 publikácií. Tie knižky majú pre záhradkárov veľký význam, lebo najmä posledné vydania Rok v ovocnej záhrade sú rozdelené na mesiace – čo treba urobiť v januári až v decembri. Aj keď ľudia nemajú záhradnícke vzdelanie, pochopia, čo treba robiť, v knižkách sú fotografi e, kresby, odporúčania.

Koľko je na Slovensku záhradkárov?
Z celkového počtu 5,4 milióna obyvateľov má záhradky asi 800-tisíc rodín. Ak by ste rátali, že jedna rodina má približne štyroch členov, tak asi polovica národa konzumuje aj vlastné produkty, čiže ovocie a zeleninu z vlastnej záhrady. Lenže polovicu toho, čo by sme mali konzumovať, kupujeme zo zahraničia.

Koľko čoho dovážame?
Keby sme si povedali len o ovocí, ročne asi 50-tisíc ton jabĺk, 12-tisíc ton broskýň a, počúvajte dobre, 55-tisíc ton banánov. Deti v mestách nejedia naše jablká, ale banány? Na Slovensku máme 7 821 hektárov ovocných sadov, záhrady majú okolo 65-tisíc hektárov a nemôže nám byť jedno, či sú záhradky len okrasné alebo okrasno-úžitkové, alebo úžitkovo-okrasné, alebo len úžitkové.

Čo tým myslíte, že nám nemá byť jedno, či sú úžitkové, alebo úžitkovo-okrasné?
Zoberte si jabloň, je to aj okrasná, aj úžitková drevina a dá sa kombinovať tiež s inými ovocnými a okrasnými drevinami.

Keď si mladí ľudia stavajú domy, zvyčajne okolo nich nesadia ovocné stromy, chcú mať záhradku len na efekt, na krásu a sadia často iba okrasné…
Nesadia ovocné stromy, ale možno budete prekvapený, že časom prichádzajú na to, že zdravá slivka alebo broskyňa z vlastnej záhrady je pre dieťa omnoho lepšia než dovezené ovocie. Bol som so študentmi vo Francúzsku a pýtal som sa majiteľa krásneho sadu – koľkokrát za rok ste jablone chemicky ošetrovali? On hovorí: „Musím sa červenať, iba 25-krát. Päťkrát som nemohol, lebo bolo zlé počasie.“

Za rok 25 ošetrení chemikáliou?
Áno, počujete dobre. Zájdite si do slovenskej firmy a zistíte, že chemicky ošetrujú možno desaťkrát. Slovenský záhradkár má maximálne tri postreky. Odporúčam všetkým ženám, ktoré kupujú svojim deťom jablká dovezené zo zahraničia, aby ich dokonale umyli, vysušili a okolo stopky a kalíška vyrezali. Až potom ich dajte deťom.

Záujem o záhradkárčenie klesá, alebo stúpa?
Donedávna skôr klesal. Máme generačný problém, ale ide aj o to, že mladá generácia stále nepochopila, že to, čo vypestujem doma, je zdravšie.

Ale keď poviete mladému človeku, že vo svojej záhrade pri dome by mohol mať radšej zeleninu a ovocie ako nevyužívaný trávnik, argumentuje, že načo bude robiť, keď v hypermarkete kúpi zeleninu a ovocie za pár eur.
Čo na to povedať? Boli sme na krste jednej knihy, do ktorej som spracoval ovocinárstvo, a viezol ma jeden mladý muž. Debatovali sme, že má 32-árovú záhradku, ale nepestuje v nej nič, lebo keď kúpi deťom slivky, väčšinu vyhodí. Ja mu na to – ani sa nečudujem, takéto slivky by som vyhodil aj ja. Lebo sú to slivky obraté v zahraničí o týždeň až dva skôr, ako dozrievajú. A keď prídu k slovenským deťom, okrem farby a veľkosti nemajú nič.

Ako debata dopadla?
Presvedčil som ho a doma už má vysadené aj ovocné stromčeky. Predtým mal iba trávnik, na ktorom deti hrali futbal, a okolo mal nasadené tuje, aby ho susedky nevideli, keď chodil v krátkych nohaviciach a bez trička. Jeho som presvedčil, aby záhradu zmenil, ale nemôžem chodiť ku každému.

Asi ťažko chápete ľudí, ktorí majú záhradu, a v nej iba okrasné rastliny, ani jednu jabloň, slivku…
Poznám jedného mladého muža, ktorý má dobré zamestnanie, jeho manželka tiež, peňazí majú dosť. Kým žila jeho mama, mala vysadené pekné stromčeky a vždy ma zavolala, aby som jej ich upravil. Mali jabĺčka, marhule, všetko. Mama zomrela a mladý muž si zavolal firmu, ktorá mu stromčeky orezávala. Ostrihala mu ich na ježka, mohol sa síce pochváliť peknými obrázkami, ale úroda nikde. Po niekoľkých rokoch zo záhradky všetko vyhádzal, ovocie kupuje a asi je na to hrdý. Preto hovorím, že treba ohromne veľa osvety.

Záhradkárov v predchádzajúcom období ubúdalo, ale teraz firmy, ktoré predávajú potreby pre záhradkárov, naznačujú zlepšenie tržieb. Začali teda pribúdať?
Možno sa začína nárast, ale veľmi, veľmi pomaly. Záleží aj na oblasti a na ľuďoch, ktorí vedú záhradkárske organizácie v danom meste. Pred dvoma rokmi som prispel k založeniu Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Lehniciach v okrese Dunajská Streda. Majú šikovnú tajomníčku a už teraz je tam 58 členov. Chodia na výstavy do Tullnu v Rakúsku, teraz pôjdu do Maďarska, budú robiť výstavu ovocia, zeleniny a hrozna doma. Z toho vidíte, že záleží na tom, ako dokáže tajomník v oblasti robiť osvetu, ako ich dokáže viesť. Ľudia potom radi zaplatia šesť eur členské, lebo sa niečo aj dozvedia.

Zrejme je dôležité nielen teoretizovať, ale aj niečo ukázať.
Veď áno, cítiť to všade. Idem medzi ľudí, prednášam im napríklad v 34-stupňovej horúčave hodinu a pol a potom idem do štyroch záhrad urobiť praktické ukážky. Všetci idú za mnou a ani ma nechcú pustiť. Lenže záhradkárskych oblastí je toľko, že sa môžem ukázať raz za rok, preto je dôležité, aby mali kvalitného človeka priamo v oblasti.

Existujú údaje, koľko produkujú záhradkári?
Donedávna produkovali 40 percent samozásobenia ovocím, zeleninou a ešte mohli ísť aj niečo predať na trh. Dnes je to určite výrazne menej. Ale celkovo konzumujeme menej ovocia, ako sa odporúča.

Koľko ho jeme?
Vypočítalo sa, že spotrebujeme 51,9 kilogramu ročne na osobu, ale odporúčaná spotreba je 96 kilogramov. V čerstvom stave jeme len 39 kilogramov, zvyšok vo forme kompótov. Zjeme napríklad 21,8 kilogramu jabĺk, 3,7 kilogramu hrušiek. A sliviek iba 2,8 kilogramu, neuveriteľne málo. Pokojne ju jedzte sušenú, kompótovú, nenahraditeľný je slivkový lekvár. Odstrašujúce je, že orechov kráľovských jeme iba 30 dekagramov na osobu a rok. Keď niekto šoféruje v rozhorúčenom aute, potrebuje sa nadájať vodou. Ale keby si dal tri-štyri jabĺčka, dostane biologicky viazanú vodu, ktorá sa nedostáva z tela tak rýchlo.

Blíži sa obdobie rezov kôstkovín. Množstvo ľudí má v záhradkách stromy, ale nevedia, čo s nimi. Čo majú robiť?
V auguste na to netreba zabudnúť, ale ak vám niekto urobí rez na ježka, pošlite ho dovidenia. Rezať musíte vedieť, ak neviete, poraďte sa s členom Slovenského zväzu záhradkárov, vezmite si knižku a naučte sa. Rezaním vytvarujete kostru stromu a udržíte korunu v úrodnosti.

Hovorili ste, že jeme málo orechov, ale s nimi je problém, lebo orech rodí možno až desať rokov po tom, ako ho zasadíte.
Chceli by sme na Slovensku dostať do povedomia štepené orechy, ktoré rodia už v treťom či štvrtom roku po vysadení. Pred pár dňami som bol v Nitrianskej Strede, kde vysadili 360 štepených orechov, niektoré rodili už po druhom roku, a idú vysadiť ďalších 600. Bolo by dobré, keby sa spotreba zvýšila z 30 dekagramov aspoň na 1,5 kilogramu na osobu a rok. Nedávno mi jedna pani písala, že orech jej začal rodiť po 24 rokoch od vysadenia. Tak som jej odpísal, že nech ho objíma a polieva, aby rodil 150 rokov. Máme tiež odrody orechov Mars, Lake, Seifersdorfský, ktoré sú samoopelivé a majú o tretinu menší vzrast. Môžete si zasadiť len jeden orech pri komposte, pri chate a budete mať veľmi dobré tzv. polopapierové orechy.

Kedy sadiť stromčeky?
Jadroviny, ale aj slivkoviny, ríbezle, egreše, maliny, černice a liesky na jeseň. Ale marhule, broskyne je lepšie sadiť na jar. Orechy sadíme v jesennom období.

Často sa hovorí o klimatických zmenách, o globálnom otepľovaní. Bude to mať vplyv na zloženie rastlín, budeme pestovať iné stromy?
Hranica pestovania teplomilných druhov sa bude posúvať čoraz vyššie. Budeme sa musieť viac orientovať na druhy, ktoré sa vyznačujú vyššou odolnosťou a adaptabilitou.

Prečo?
Napríklad tento rok máme v niektorých oblastiach málo úrody, včely prakticky nestačili úplne splniť svoju funkciu opeľovača, lebo kvitnutie bolo krátke a peľ nebol taký životaschopný. Postupne budeme posúvať teplomilnejšie dreviny vyššie, napríklad marhule aj do Dolného Kubína. Myslím tým marhule vyšľachtené na bývalej Šľachtiteľsko- výskumnej stanici vo Veselom pri Piešťanoch, ktoré kvitnú dlho, desať až trinásť dní. Odrody Vesna, Velbora, Veharda a Barbora. Prvé kvety síce môžu zamrznúť, ale stále bude úroda. Takisto orechy kráľovské sa budú posúvať vyššie.

V minulosti boli figy v záhradkách pri dome skôr netradičné, dnes ide človek na výstavu a hociktorý predavač ponúka sadenice fíg alebo kivi, ktoré si ľudia na juhu sadia do záhrad. Budú to robiť ľudia čoraz viac?
Budú, aj tu v Ivanke pri Dunaji vás teraz zavediem do záhrady, v ktorej si vysadili kivi a pekne dozrievajú. Tento rok nebola prakticky žiadna zima, ale keby mali ľudia obavy, môžu si trebárs figy zasadiť do kontajnerov a na zimu presunúť dovnútra. Ak nemajú možnosť presúvať, pokojne ich môžu zasadiť v záhrade a na zimu ich obalia štyrmi vrstvami netkanej textílie.

Nevidíte problém, že v krajine, kde sa pestovali najmä jablká, hrušky, slivky, sa začínajú objavovať figy, granátové jablká, kivi?
Nevidím žiadny problém. Naopak, je to krásne, lebo ak chcú ľudia nové plodiny, študujú odbornú literatúru, skúšajú.

Ako vnímate budúcnosť? Vrátia sa ľudia väčšmi do záhrad?
Budúcnosť patrí okrasno-úžitkovým a úžitkovo–okrasným záhradám, ale treba nám ešte veľa osvety, nadšenia a ľudí, ktorí nielen chcú a vedia, ale majú aj úprimné srdce. Aby sme presvedčili mladých, že jabloň je aj okrasný, aj úžitkový strom. Keď sedemročná dcérka alebo syn pôjdu k jabloni a povedia: Ocinko, môžem si odtrhnúť jablko, bude to najkrajšia veta v tom dni. Lebo keď príde dievčatko či chlapec k borovici alebo tuji, čo si odtrhne? Mohli by sme chodiť po záhradách na celom Slovensku a žasli by sme, aké sú krásne. Len to musíme pochopiť všetci.

Autorom rozhovoru je Richard Filipko z časopisu Život.
Snímky: Boris Horák, Plat4M Books

Profesor Ivan Hričovský je autorom mnohých odborných publikácií, v súčasnosti je garantom záhradkárskej edície Praktické rady záhradkárom.