V pondelok 25. augusta 2014 sme sa navždy rozlúčili so známym slovenským novinárom, bývalým šéfredaktorom týždenníka Život, autorom mnohých rozhlasových a televíznych scenárov a spisovateľom Ing. Ladislavom Tomáškom.

Pri poslednej rozlúčke v bratislavskom krematóriu sa pred smútiacou rodinou za všetkých jeho priateľov a kolegov prihovorila šéfredaktorka známeho slovenského ženského portálu woman.sk Mgr. Janka Vančová.

Milá pani Marienka, milá Zuzka a Igor s rodinami, dovoľte mi, aby som sa aj ja, za seba i kolegov – novinárov, rozlúčila s Lackom Tomáškom.

Milý Lacko, dnes je veľmi smutný deň! Aj keď viem, že sme všetci smrteľní, nikdy som nepomyslela na to, že nastane táto chvíľa a my sa budeme musieť navždy rozlúčiť. – Veď si zavoláme, – zvykol si mi s úsmevom povedať vždy pri rozlúčke… A ja som sa vždy tešila, že sa zasa budeme počuť, že sa zasa uvidíme…

Už sa tak nikdy nestane…

Lacko, tak veľmi to bolí… vieš…? A vlastne – stále tomu nemôžem celkom uveriť, ani si predstaviť skutočnosť, že ďalšie dni, týždne a mesiace, ktoré budú nasledovať, budú už bez Teba.

Poznali sme sa dlhé roky a v redakciách, kde sme spolu pracovali, sme s ďalšími kolegami prežili množstvo zaujímavých, tvorivých, ale často aj ťažkých chvíľ. Ty si však vždy vedel poradiť, usmerniť a nájsť zaujímavé riešenia, ktoré mali iskru… Takého si Ťa navždy zapamätám nielen ja, ale aj kolegovia z týždenníka Život, kde si bol po dlhé roky šéfredaktorom, rovnako tak spolupracovníci z mesačníka Rodina. S hlbokým a úprimným smútkom, ale aj s vďačnosťou v srdci sa s Tebou lúčia aj kolegovia z niekdajšieho mesačníka Ženský magazín, pri zrode ktorého si nielen stál, ale od počiatku až do jeho poslednej chvíle si bol aj jeho mimoriadne tvorivou súčasťou. Chvíle, keď si už aj v neskoršom veku prichádzal za nami do redakcie, boli vždy pre nás milým sviatkom.

Múdry, rozhľadený, ale predovšetkým hlboko ľudský a empatický – taký si bol… A to rovnako v neľahkých (ťažkých) časoch neslobody, ako aj neskôr, v hektických časoch novej doby.

Lacko, stál si pri mne v časoch mojich novinárskych začiatkov a aj od Teba do značnej miery záviselo, akým smerom sa bude moja novinárska cesta rozvíjať. A keď to osud zariadil tak, že som odišla do internetového média, znovu sa naše cesty preplietali a takmer do posledných chvíľ si bol blízky spolupracovník nášho internetového portálu woman.sk.

Nové výzvy boli pre Teba vždy lákavé a v poslednom čase si mi neraz vravieval, že nikdy by si neveril tomu, že vo veku, keď mnohí už len oddychujú, Ty budeš písať pre internetový portál. Osud je však neúprosný, a tak, žiaľ, nemilosrdne odmeral aj čas Tvojho žitia.

Lacko, budeš veľmi chýbať nielen Tvojim najbližším, ale všetkým, ktorí mali česť Ťa bližšie poznať a s Tebou spolupracovať…  Ešte raz a naposledy Ti za seba i všetkých mojich kolegov – novinárov úprimne ďakujem za všetko, čo si nás naučil a za to, že si s nami a pri nás bol.

Vedz, že napriek tomu, že sa teraz naždy lúčime, v našich srdciach budeš žiť stále, kým budeme živí my. A tak mi ostáva už len tichúčko zašepkať:

„Zbohom, Lacko, vďaka za všetko a odpočívaj v pokoji!“

Ing. Ladislav Tomášek (1930 – 2014) – novinár a publicista, uverejnil stovky článkov v rôznych médiách, napísal desiatky televíznych a rozhlasových scenárov a bol autorom atraktívnych kníh.
Narodil sa 17. apríla 1930 v Kráľovej pri Senci. Od roku 1960 bol členom Syndikátu slovenských novinárov (predtým Čs. zväz novinárov), vyše štyridsať rokov publikoval v úspešnom slovenskom obrázkovom týždenníku Život ako redaktor v rôznych funkciách, z toho 18 rokov na poste šéfredaktora. Je dodnes najdlhšie úradujúcim šéfredaktorom v histórii Života.
Po celé roky Ladislav Tomášek zachytával reality a fakty v každom čase a na každom mieste, čo ho radí do skupiny najvýznamnejších slovenských publicistov a tvorcov literatúry faktu. Ako reportér sa publicisticky prejavoval najmä množstvom cestopisných reportáží a fotoreportáží. Okrem stránok obrázkového týždenníka Život našli svoje uplatnenie i v programoch slovenského rozhlasu a televízie, ale aj na stránkach najvýznamnejších českých časopisov. Knižne vyšiel jeho súbor reportáží z Pobaltia, bol spoluautorom knihy pre mládeži Kamaráti na celom svete. Jeho tvorbu charakterizovalo spracúvanie faktov a citlivých postrehov zo života v súvislosti s aktuálnymi udalosťami a vlastnými zážitkami.
Majstrovsky ovládal stenografiu, bol držiteľom diplomu komorného stenografa, ktorý získal v roku 1952. Je spoluautorom (Bojnanský – Tomášek) prepisu slovenského znenia stenografickej sústavy H–M na maďarský jazyk.
Posledné dve desaťročia svojho života už v dôchodcovskom veku Ladislav Tomášek veľmi aktívne publikoval vo vysokonákladových periodikách ako Ženský magazín, TELEplus a ďalších, autorsky sa podielal na príprave kníh 52 príbehov Života, Najkrajšie príbehy Ženského magazínu, Fóbie – strach (1998), Nový snár (1999), Milenky, manželky, matróny (2000) a Astrokalendár (2001). A na skonku života sa prispôsobil prudko sa rozvíjajúcej technickej dobe, preorientoval sa na používanie najmodernejších technických nástrojov a pracoval pre internetový portál woman.sk, kde prispieval ďalšími desiatkami článkov do rôznych rubrík a bol oporou pre túto redakciu.