Prekyslený organizmus nie je zdravý, – hovorí profesorka Katarína Horáková vo svojom článku, ktorý sme prevzali z OnkoMAGAZÍNU 4/2010. Ďalej uvádza: Čím väčšie je jeho zaťaženie kyselinami, tým závažnejšia je choroba. Kyslé pH a nedostatok kyslíka sú dva faktory, ktoré vždy sprevádzajú rakovinu. Preto dôkladná očista organizmu od kyselín a opätovné doplnenie tela alkalickými minerálmi sú základom každej liečby. Deje sa to predovšetkým prostredníctvom prirodzenej výživy bohatej na zásady. 

Neprirodzené stravovacie návyky vedú k tomu, že sa naruší kyselinozásaditá rovnováha v našom tele. Výsledkom toho je, že organizmus väčšiny ľudí je prekyslený. Ak k tomu pridávame veľa hnevu, stresu a nedostatok pohybu, podiel kyselín si ešte zvyšujeme. Keď naša diéta neobsahuje dostatok zásaditých minerálov na kompenzáciu, telo odoberá zásady z vlastných tkanív, ciev a kostí. Síce má aké-také šance neutralizovať prebytok kyselín, ale tým sa vo zvýšenej miere zbavuje zásob minerálov, ktoré potom chýbajú pri zabezpečovaní iných životne dôležitých procesov v organizme. Ale nielen to. V dôsledku neutralizácie kyselín si naše telo musí zakladať jednu skládku splodín odpadu za druhou. Nemá totiž inú možnosť ako odsunúť také množstvo nežiaducej kyseliny. Pritom je v našich silách zvrátiť tento negatívny proces.

Prejavy prekyslenia
Prvé varovné signály prekyslenia tela sú: závraty, omámenie, malátnosť, otupenosť, tlak v hlave, pri myslení musíme vyvíjať veľké úsilie – príznaky upozorňujúce na poškodenie mozgu kyselinami. Okrem toho prekyslená a nesprávne kombinovaná strava narušuje funkciu mozgu do takej miery, že vzniká alebo sa prehlbuje nervozita, podráždenosť, depresia, agresia, strach, únava a vyčerpanosť.

U ľudí, ktorí často dlhšie zotrvávajú v stave prekyslenia, sa prejavujú rôzne ďalšie symptómy, ako je úzkosť, hnačka, rozšírené zreničky, extrovertné správanie, únava skoro ráno, bolesti hlavy, hyperaktivita, hypersexualita, nespavosť, nervozita, rýchly tep, neposedné nohy, krátky dych, strata apetítu. Svaly bolia, ústa sa okyslia natoľko, že poškodzujú zuby, žalúdok stagnuje (nepracuje) a je prekyslený, moč je silne kyslý, ako aj pot, ktorý môže byť taký agresívny, že dokonca poškodí hodvábny textil alebo odfarbí šperky.

Obnova zdravia
Pravidelne v priebehu roka, keď zistíme, že sme prekyslení (aj na základe nameraných hodnôt pH moču a slín), alebo aspoň na jar a na jeseň, pristúpme k dvojtýždňovej odhlieňovacej a odkyslovacej kúre. Tí, ktorí sú po chemoterapii či rádioterapii, by túto detoxikačnú kúru mali dodržať minimálne rok, pretože to, čo sa na našom zdraví nerozumne ničilo celé roky, nemožno predsa napraviť za 14 dní! Riaďme sa nasledujúcimi radami. Nuž a čo zastavuje prekyslenie tela? Kus zázvorového koreňa očistíme, nakrájame na malé kúsky a 2 lyžice zázvoru obaríme litrom vody, po 15 minútach scedíme a v priebehu dňa popíjame.

Čerstvo vylisované ovocné a zeleninové šťavy, ktoré dodávajú veľmi rýchlo energiu, sú ideálne ako desiata a olovrant (pol litra denne) počas celej kúry.

Mikroskopické zelené sladkovodné riasy chlorela a spirulina alebo zelený jačmeň predstavujú alkalickú potravu. Preto najlepšie výsledky dosiahneme, keď tieto superpotraviny pridáme k našej diéte. Užívajme vždy ráno nalačno 2,0 – 3,5 g/deň v závislosti od hmotnosti a zapime aspoň 5 dl čistej vody. Bez nich nedodáme telu dostatok zásad potrebných na neutralizáciu kyselín. Zinok – dôležité je užívať ho, pretože odbúranie kyselín zosilňuje. Je známe, že následkom zníženého obsahu zinku v pôde ho je nedostatok v potrave, a taktiež u ľudí. Kyslou látkovou premenou a stresom si človek tento deficit ešte prehlbuje. Preto takmer vždy sa u ľudí s acidózou vyskytuje i nedostatok zinku.

MMS (Miracle Mineral Supplement) – užívajme denne 2 – 3 kvapky. Jeho účinok spočíva na báze aktívneho chlóru. Ide o zlúčeninu dioxidu chlóru (Na-ClO2), ktorá pôsobí:
a) ako kyslíkový katalyzátor,
b) aktivizuje spotrebu kyslíka a vody v krvi,
c) vo vode nastoľuje zásadité prostredie,
d) posilňuje odkyslenie.
Pitie kvalitnej, ničím neznehodnotenej vody – teda aj vodu bez oxidu uhličitého (bez bubliniek). Pozor, ten je tiež kyslý!

Dostatok pohybu na čerstvom vzduchu – potrebný na príjem kyslíka a na očistu od prekyslenia cez pľúca.

Hlboké dýchanie – navodzuje chemickú rovnováhu, lebo alkalizuje krv tým, že sa z tela odstraňuje oxid uhličitý (nezabúdajme, že vytvára vhodné prostredie pre rakovinové bunky). Dobré zdravie si možno zachovať brušným dýchaním – bránicou a iba nosom. Hlavnou zásadou musí byť dvakrát dlhší výdych ako vdych. Prijímame tak viac kyslíka a vydychujeme viac oxidu uhličitého.

Bylinkové čaje – vylučovanie kyselín obličkami posilníme pomocou bylinkového čaju zloženého zo šalviových, žihľavových a brezových listov (po 20 g), feniklových semien, sirôtok a púpavových listov (po 10 g) – zmes si môžeme dať pripraviť v lekárni. Na jednu šálku použijeme jednu kávovú lyžicu zmesi, ktorú zaparíme horúcou vodou a po 5 minútach scedíme. 3x denne vypijeme pred jedlom jednu šálku (2,5 dl).

Zásaditý kúpeľ – 2 až 3-krát týždenne. Koža sa zbavuje kyselín cez póry potením. Pripravme si 30-minútový tzv. vzostupujúci teplý kúpeľ (teplotu vody postupne zvyšujeme z vlažnej až na 38 0C) so 100 g nátronu (hydroxidu sodného). Nátron neutralizuje kyseliny a podporuje vylučovanie. Potom sa dobre osprchujme a hodinu si poležme. Príjem zásadotvorných potravín a vynechanie kyselinotvorných potravín, ako je mäso, údeniny, vajcia, mäkké i tvrdé syry, cereálie alebo káva. Aj po skončení kúry sa vynasnažme hlavne mäso, údeniny a vajcia zaraďovať zriedkavejšie (nie každý deň) do svojej diéty.

Správnym zostavením stravy sa telo zbavuje kyselín. Čím väčšie zastúpenie budú mať v našej strave zásadotvorné potraviny, tým rýchlejšie sa dočkáme zlepšenia nášho zdravotného stavu.

Čo je kyselinotvorná a zásadotvorná strava
Hneď na začiatku si musíme ujasniť, že je rozdiel medzi tzv. kyslou a zásaditou potravinou, a kyselinotvornou a zásadotvornou stravou. Tu nesmie dôjsť k zámene alebo k nepochopeniu. Keď totiž hovoríme o kyslej či zásaditej potravine, myslíme tým jej pH, ktoré môžeme priamo v nej zmerať (napr. citróny sú veľmi kyslé, ich pH = 2,3, jablká majú pH = 3,5, rajčiny pH = 4,5, kravské mlieko pH = 6,5 a pod.) Oproti tomu, ak hovoríme o kyselinotvornej alebo zásadotvornej strave, tak sa popisuje stav, ktorý výživa v tele po strávení vyvolá. Teda ako daná potravina v tele reaguje. Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí silne kyslo, a pritom je zásadotvorný. Prečo? Jeho kyslosť spôsobujú v ňom prítomné organické kyseliny, ale tie sa v procese metabolizmu premenia na oxid uhličitý, ktorý vydychujeme a v našom tele prevládne reakcia zásaditých prvkov. Naopak bielkovina, napríklad mäso, nemá kyslú chuť, ale počas  metabolizmu vyžaduje na svoju neutralizáciu zásadité prvky.

Vyváženie pH pomocou potravín
Čo jeme a pijeme má veľký dosah na hladinu pH nášho tela. Dôležité je uvedomiť si, že obe zásadotvorné i kyselinotvorné potraviny potrebujeme v našej diéte, ale vždy tu musia prevažovať zásadotvorné. Na uzdravenie je potrebné, aby strava obsahovala 80 % zásadotvorných a 20 % kyselinotvorných potravín (viac v knihe Katarína Horáková: Umenie zdravo žiť vydavateľstva Metro Media).

Predmetom ďalšej časti bude, aká rastlinná potravina a prečo by sa mala stať stredobodom našej pozornosti pri zostavovaní jedálneho lístka.

Článok profesorky Kataríny Horákovej sme prevzali z časopisu OnkoMAGAZÍN 4/2010.