Rok v zeleninovej záhrade (vyšiel vo vydavateľstve Plat4M Books v roku 2014) je ďalší titul po publikácii Rok v ovocnej záhrade + biologická ochrana (Ivan Hričovský, Martin Durec, Zoltán Tamašek), ktorého pôvodné vydanie autorka doplnila o biologickú ochranu. Na knižnom trhu sa tento reprint knihy objaví už na rozhraní januára a februára 2017. Autorkou je uznávané slovenská odborníčka prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD. Autorka v knihe chronologicky mesiac po mesiaci vysvetľuje, ktoré kroky kedy treba urobiť, a ponúka množstvo cenných rád na zvýšenie a skvalitnenie úrodnosti v zeleninovej záhrade. Túto publikáciu by isto mal mať vo svojej knižnici každý záhradkár, ktorý pestuje zeleninu. Preto je ideálnym darček v životnému jubileu alebo len preto, že ho či ju máme radi.

Opatrenia po výseve
Po vysiatí semeno zasypeme slabou vrstvou preosiateho substrátu, ľahko pritlačíme a opatrne zavlažíme. Nádoby s vysiatym semenom umiestnime v skleníku, parenisku alebo v iných miestnostiach s teplotou okolo 18 stupňov Celzia. Kým semená vzídu, môžu byť aj v tme. Len čo začnú vzchádzať, premiestnime ich na svetlo, aby sa netvorili slabé, tenké a dlhé rastliny. Teplomilné zeleniny ako sú uhorky, rajčiaky, paprika a baklažán potrebujú teplotu 22 až 25 stupňov.

Ekologické hnojivá (vybrané z pripravovanej reedície knihy)
Bio hnojivá plnia funkciu hnojív, lebo dodávajú živiny, ale aj funkciu pomocných látok. Vyrábajú sa z rôznych organických materiálov. Obsahujú mnoho zložiek, ktoré súčasne podporujú imunitu rastlín voči nepriaznivým podmienkam, chorobám a škodcom. Z nich sa postupne uvoľňujú potrebné živiny pre rastliny.
Vybrané ekologické hnojivá a pomocné látky vhodné pri pestovaní zeleniny:
• Drvená rohovina môže byť základom pre výrobu organicko-minerálneho hnojiva pre rajčiaky, papriky a uhorky. Obsahuje približne 9 % N + 9 % P2O5 + 9 % K2O + 3 % MgO. Dávkovanie je približne 50 až 80 g/m2 pred výsadbou. Počas vegetácie sa aplikuje dávka 180 až 200 g/m2.
• Prírodný extrakt z hnedých morských rias tvorí podstatu listového hnojiva, ktoré je bohaté na organické živiny, mikroelementy v chelátovej forme, aminokyseliny, biologicky aktívne látky a prírodné rastové stimulátory, napríklad auxíny, giberelíny a citokiníny. Stimuluje rast, prispieva k tvorbe väčšieho koreňového systému a plodov, výrazne zvyšuje kvalitu, množstvo úrody a zlepšuje odolnosť rastlín voči stresu a chorobám. Je univerzálne vhodné pre kultúry ako sú zelenina, ovocie, obilniny, technické plodiny, kvety a trávniky.

Pikírovanie
Keď rastliny tvoria prvé pravé listy, treba ich presádzať – pikírovať. Odporúča sa skracovanie hlavného korienka, aby zmohutnela koreňová sústava. Rastliny pikírujeme do debničiek, do črepníkov a zakoreňovačov alebo na záhony zakrytých priestorov. Rozsádzame na vzdialenosť podľa druhu zeleniny 3-krát tri centimetre, 5-krát päť centimetrov až 10-krát desať centimetrov. Niektoré druhy (zeler) pikírujeme dva razy.

Pomocné látky (vybrané z pripravovanej reedície knihy)
Súčasťou bio hnojív sú väčšinou aj pomocné látky. Fungujú ako pôdny kondicionér. Zlepšujú kvalitu pôdy, stimulujú rast koreňovej sústavy a nadzemných častí. Zvyšujú množstvo a kvalitu konzumných častí zeleniny a ovocia.
• Výťažok z krabích a krevetových ulít s obsahom bioaktívnej látky chitosan – oligosacharid. Slúži na prevenciu rastlín voči hubovým, bakteriálnym a vírusovým chorobám. Prípravok výrazne posilňuje imunitný systém rastlín a stimuluje ich rast koreňového systému. Podporuje syntézu niektorých enzýmov, tvorbu antibiotických látok a zamedzuje aj vzniku a množeniu nematód. Používa sa vo forme postreku a zálievky pre zeleninu, ovocné sady a vinice, zemiaky, jahody, maliny, trávniky a iné. Je vhodný aj na preventívne ošetrenie osiva.

Ošetrovanie zeleninových priesad
Musí sa regulovať svetlo, teplota, vlhkosť a živiny tak, aby priesady boli primerane silné, nevytiahnuté a zdravé. Vetraním regulujeme pohyb vzduchu, teplotu a vlhkosť. Intenzita vetrania sa riadi aj podľa druhu a veľkosti sadeníc.

Malé dávky závlahy
Závlaha má byť pravidelná v menších dávkach so slabým prúdom vody. Voda má mať teplotu ovzdušia. Na studenú vodu sú citlivé predovšetkým uhorky a paprika. Tieniť je vhodné po pikírovaní za slnečného počasia, aby sa zabránilo vysychaniu, vädnutiu alebo spáleniu rastlín.

Osvetľovanie priesad
Pri zlých svetelných podmienkach v jesenných, zimných mesiacoch, ale aj na jar treba priesady osvetľovať od 5. hodiny ráno až do úplného rozodnenia a od 16. hodiny do 22. hodiny. Na osvetľovanie najlepšie reagujú rajčiaky, paprika a uhorky.

__________________
KTO JE MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ?
po skončení vysokoškolského štúdia na dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre pracovala v záhradníckej výrobe, neskôr vo výskume. Od roku 1992 bola riaditeľkou Výskumného ústavu zeleninárskeho so sídlom najprv v Hurbanove, neskôr v Nových Zámkoch. Svoje vedomosti si rozšírila aj na zahraničných stážach v USA na Ministerstve poľnohospodárstva a Štátnej univerzite v Colorade, na belgickej katolíckej univerzite v Leuvene a na izraelskej Hebrejskej univerzite, Fakulte poľnohospodárskych, potravinárskych a environmentálnych vied v Rehovote. Od roku 2008 je vysokoškolskou učiteľkou na SPU v Nitre, Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, kde pôsobí na Katedre zeleninárstva. Je autorka a spoluautorka knižných, vedeckých a odborných publikácií so zeleninárskou tematikou. Svoje poznatky publikovala doteraz v niekoľkých stovkách vedeckých, odborných a populárnych článkoch. Poslednou publikáciou, ktorá sa z jej pera objavila na knižnom trhu, je kniha Záhrada pre úžitok (október 2013, Plat4M Books) a jej renovované flexo vydanie (2015, Plat4M Books), kde prispela časťou Zeleninárstvo. V prvej polovici roku 2014 vydala v Plat4M Books knihu Rok v zeleninovej záhrade.

__________________