Stav nášho zdravia a kvalitný priebeh celého života, závisí od nášho imunitného systému. Poruchy imunity, alebo jej nadmerné zaťažovanie, nielen zhoršujú, ale i skracujú život. Zlyhanie imunitného dozoru má veľký podiel i na výskyte rakoviny. Vedci sa zhodujú, že spoločným menovateľom tejto zákernej choroby je znížená protinádorová imunita, ktorá umožní patogénnym bunkám nekontrolovateľné bujnenie – vzniká rakovina. Kým je imunitný systém človeka silný a v poriadku, postará sa sám o narušené bunky, ktoré včas a bez následkov zlikviduje. Keď však imunitu oslabíme dlhodobým stresom, nesprávnou životosprávou, alebo iným vonkajším vplyvom, môže – bohužiaľ – dôjsť k ochoreniu.
Autorka: Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.
Uverejnené: OnkoMagazín, 2015
Za všetkými zdravotnými problémami hľadajme zníženú imunitu
V súčasnosti trpí poruchou imunitného systému každý tretí človek, z nich 70 % má rôzne alergické ochorenia. Navyše, rakovina a jej liečba môže (rôznym spôsobom) ovplyvniť imunitný systém. Niektoré druhy rakoviny, najmä lymfómy a leukémie, môžu znížiť účinnosť prirodzenej imunitnej obrany tela tým, že bránia kostnej dreni vyrábať dostatok zdravých bielych krviniek.
Po chirurgickom zákroku môžeme byť náchylnejší na infekcie – následkom poškodenia kože alebo slizníc, ktoré sú súčasťou prirodzenej obranyschopnosti tela.
Rádioterapia často prechodne ovplyvní imunitu, keďže sa pri nej znižuje produkcia bielych krviniek.
Chemoterapia môže mať tiež významný vplyv na imunitný systém, a môže znížiť obranyschopnosť organizmu proti infekcii po dobu niekoľkých mesiacov v priebehu, ako aj po ukončení liečby. Je to tak preto, že aj chemoterapia znižuje počet bielych krviniek (často sprevádzané znížením počtu červených krviniek a krvných dostičiek).
Ako posilniť obranyschopnosť organizmu
Aby náš imunitný systém, ktorý nikdy nespí a nikdy nie je unavený, mohol optimálne pracovať, musíme mu pomôcť, a vytvoriť preň vhodné podmienky. Preto sa v dnešnej dobe stáva nevyhnutnou prevencia.
Nadchádzajúce studené počasie a dážď, sú zaťažkávajúcou skúškou nielen pre onkopacientov. Ak máme oslabenú imunitu, ľahko prechladneme, a aj najmenší nápor vírusov a baktérií nám môže spôsobiť infekciu horných dýchacích ciest. Aby sa však infekcia nestala chronickou, nemusíme hneď siahať po antibiotikách. Ich častým užívaním si totiž môžeme vypestovať nielen rezistenciu voči choroboplodným baktériám, ale aj typické vedľajšie účinky, ako sú hubové infekcie a poškodenia črevnej mikroflóry.
Vyskúšajte uvedené rady, a ak ich dodržíte, presvedčíte sa, že nadchádzajúca zima sa dá prežiť aj príjemnejšie, bez chorôb a nachladnutia.
Významná úloha stravy
Centrálnu úlohu v odolnosti imunitného systému voči nákaze zohráva strava. Z hľadiska podpory a posilnenia imunitného systému, sú významné nielen potraviny s dostatočným množstvom antioxidačných vitamínov A, C a E, ale aj troch stopových prvkov – zinku, selénu a železa. Ak je zloženie týchto látok vyvážené, dochádza u antioxidantov k tzv. tandemovému efektu. To znamená, že každý v kombinácii s iným, dosiahne svoj maximálny účinok. Medzi najväčších nepriateľov nášho tela totiž patria voľné radikály, ktoré sa nachádzajú nielen v životnom prostredí. Navyše, organizmus ich produkuje v priebehu látkovej premeny, a zvlášť počas boja s choroboplodnými zárodkami. A vtedy je (okrem vitamínov) užitočný zinok, lebo udržiava v stálej činnosti imunitné bunky. Selén tieto bunky chráni pred voľnými radikálmi, železo zase podporuje makrofágy pri zaregistrovaní a ničení pôvodcov ochorení a cudzích látok. Preto je základným východiskom, jesť veľa čerstvého ovocia a zeleniny s vysokým obsahom:
vitamínu A (vaječný žĺtok, mlieko, pečienka),
beta-karoténu (mango, mrkva, špenát, marhuľa, tekvica, melóny, rajčiny),
vitamínu C (zvlášť bohaté sú citrusové plody, kivi, brokolica, paprika, šípky, chren),
vitamínu E (rastlinné oleje, avokádo, slnečnicové jadrá, pistácie, červené druhy papriky).
Okrem čerstvej zeleniny, častejšie zaraďujme do stravy aj krátko podusenú a nakladanú zeleninu (kyslá kapusta, uhorky, papriky atď.). V zimnom období by sme mali konzumovať tiež najrôznejšie celozrnné obilniny, orechy, semená, jadierka, strukoviny, mäso, ale aj bielkoviny obsiahnuté v klíčkoch a výhonkoch obilovín a strukovín.
Najbohatším zdrojom:
selénu sú morské ryby, kukurica, droždie, cesnak, mäso, hríby, kokosový orech, paraorech, sezam,
zinku sú tekvicové jadrá, šošovica, fazuľa, pšeničné klíčky, huby, ryby, mäso, kakao, melasa, žĺtok,
železa je melasa, droždie, pšeničné klíčky, otruby, strukoviny, proso, pečienka, mäso, ryby, celozrnné výrobky, sušené marhule.
Dopujme imunitný systém diétou proti nádche: Každodenne zásobujme organizmus (okrem vitamínov a minerálov) prírodnými antibiotickými látkami z červenej repy, cesnaku, cibule či chrenu, ako aj z korenín (zázvor, klinčeky, čierne korenie, kurkuma, kardamóm, čili papričky), ktoré majú antibakteriálne a antivírusové účinky.
Tipy: Denná dávka nastrúhaného chrenu a jablka v pomere 1 : 1 je 1 – 4 PL. Alebo posekajme niekoľko strúčikov cesnaku na tenké plátky, zalejme ich medom a nechajme stáť 2 – 3 hodiny. Vezmime vyextrahovanú šťavu a užívajme po lyžičkách medzi jedlom.
Kvalitu výživy neurčuje len jej zloženie
Zdravá výživa závisí aj od dobrého trávenia, na čo potrebujeme bezpodmienečnú spoluprácu „priateľských“ – probiotických baktérií, ktoré v hojnom počte žijú v našom čreve. Tie chránia črevnú sliznicu pred útokmi iných, agresívnych bakteriálnych kmeňov. Preto by sme si ich mali pestovať, a nie ničiť, napríklad zbytočným užívaním antibiotík. Čo im, naopak, jednoznačne prospieva, sú biele jogurty a iné kyslomliečne výrobky, kyslá kapusta a dostatok vlákniny. Tým, že zabezpečujú zdravú funkciu čreva, priamo posilňujú našu imunitu, pretože bunky obranného systému sa tvoria priamo v črevách, a hlavná časť práce imunitného systému prebieha práve na povrchu čriev človeka. Tento povrch je totiž najväčším miestom, kde sa imunitný systém stretáva s potravou.
Povrch čriev tvorí asi 200 štvorcových metrov – to je povrch veľkosti športového ihriska. Práve preto nie je ľahostajné, čo sa deje na tejto „trecej – nárazníkovej ploche“, kde organizmus triedi zjedené potraviny na stavebné látky a zbavuje sa odpadu.
Probiotické mliečne baktérie – laktobacily a bifidobaktérie z jogurtov či kyslej kapusty, sa usídlia na stenách hrubého čreva, a tam produkujú kyselinu mliečnu a rôzne organické kyseliny. Vďaka nim patogénne a hnilobné baktérie hynú. Dôležitá je aj ich schopnosť produkovať bakteriocíny – peptidy a proteíny s antibiotickými vlastnosťami. Bakteriocíny tak zabraňujú jednak uchyteniu, ako aj premnoženiu choroboplodných baktérií, a súčasne neutralizujú ich vedľajšie nežiaduce účinky. Niektoré produkujú tiež vitamíny B a vitamín K. Už len z týchto niekoľkých faktov vyplýva, že sa tu nepretržite odohrávajú procesy, ktoré významne ovplyvňujú naše zdravie, vitalitu. V súčasnosti je k dispozícii veľa možností, ako si užitočné baktérie v čreve doplniť vo forme kvalitných výživových doplnkov.
Pitný režim a imunita
Dôležité je tiež nezabúdať na dostatočný príjem tekutín. Najlepšia je voda a bylinkové čaje. Vlhké prostredie zastaví chorobné zárodky: kto udržuje nosnú sliznicu vlhkú, bráni choroboplodným zárodkom, aby sa dostali cez nos do tela. Ak málo pijeme, riskujeme vysušenie slizníc.
Ďalšie podporné piliere
Posledné výskumy v imunológii potvrdili aj úzke prepojenie medzi psychikou a imunitou. Kým pri krátkodobom strese sa imunitná odpoveď organizmu zlepšuje, dlhodobý stres spôsobuje jeho preťaženie a rôzne poruchy funkcie imunitného systému. Výsledkom je zvýšený výskyt opakovaných, či chronických infekčných chorôb, i onkologických ochorení.
Tretím podporným pilierom našej imunity je fyzická aktivita. Pohyb je takou prirodzenou súčasťou života, že každý z nás si iste nájde formu pohybu, ktorá bude najlepšie vyhovovať jeho naturelu.
Ideálne sú vytrvalostné disciplíny: beh, plávanie, cyklistika a dlhšie prechádzky vo svižnom tempe.
Imunitný systém podporme cieleným tréningom
Oslabená sila voči chorobám sa dá úspešne zvýšiť prostredníctvom stimulácií. To nie je nič nové, a je to dobrá správa pre všetkých, ktorí majú oslabený imunitný systém. Konštatovanie, že ten môj je jednoducho slabý, už neplatí.
Všetci, ktorí podľahneme každej chrípkovej vlne, v lete máme herpes na perách, alebo hubové ochorenia, by sme sa mali zvlášť zaoberať témou imunitného tréningu. Dokonca aj alergické reakcie je možno ovplyvniť. Tieto súvislosti zistila psychoneuroimunológia. Negatívny postoj k životu, stály smútok, nevyriešené problémy obmedzujú činnosť obranného systému. Zlý duševný stav zle vplýva na súhru medzi mozgom, produkciou hormónov a obranným systémom. Mnohé údaje z pokusov, ako aj experimentálne pozorovania, ukazujú, že duševná rovnováha, pozitívne myšlienky, príjemná atmosféra, zdravie a pocit blaha, posilňujú imunitný systém. Predpokladá sa, že to robia endorfíny a chemokíny. Obe látky produkuje naše telo, a robia nás šťastnými. Aby organizmus onkologického pacienta mohol produkovať tieto látky v dostatočnom množstve, musí sa bezpodmienečne vyrovnať so svojou zdravotnou situáciou, pozitívne pristúpiť k liečbe, a veriť v jej úspešný priebeh.
BUĎME ODOLNÍ VĎAKA URČITÉMU SYSTÉMU
Je jedno, či ide o dieťa, alebo dospelú osobu, zdravého, či chorého. Aby imunitný systém pracoval optimálne, potrebuje našu podporu a cielený tréning.
Najlepšie tipy:
Tarzanov bubnovací trik: V týmusovej žľaze (leží priamo za prsnou kosťou) sa tvoria bunky obranného systému – dozrievajú tu T-lymfocyty. S pribúdajúcim vekom sa žľaza zmenšuje; preto ju denne stimulujme jemným bubnovaním päsťami na hrudník, v pomalom rytme, asi 1 minútu.
Pravidelné studené sprchy držia imunitné bunky v strehu: Každé ráno sa sprchujme striedavo studenou a teplou vodou (studenou vždy iba 1 minútu, a končime ňou). Prúd studenej vody pritom veďme vždy od päty smerom k hlave! Krátke studené podráždenie uvoľňuje kyslíkové molekuly, ktoré ničia nielen choroboplodné zárodky, ale aj rakovinové bunky.
Vlhké prostredie zastaví chorobné zárodky: Udržujme nosnú sliznicu vlhkú – prísunom dostatočného množstva tekutín.
Chronický nedostatok spánku výrazne škodí: V hlbokej fáze spánku sa tvoria protilátky z aminokyselín, a iné obranné látky. Doprajme si denne najmenej 8 hodín spánku (najmä v zime).
Čerstvý vzduch a šport pomáha imunitným bunkám: Získame pre obranu dôležitý kyslík. Najmä pravidelný pohyb zabezpečuje duševnú rovnováhu. Ideálne sú druhy vytrvalostných športov, ako je beh, bicyklovanie a plávanie, 30-minútové prechádzky v rýchlom tempe. Pohyb pôsobí dobre nielen na psychiku (odbúrame ním stres), ale pozitívne vplýva aj na srdcovo-cievny systém.
Smiech povzbudzuje imunitný systém: Zvyšuje počet T-lymfocytov a znižuje množstvo stresového hormónu kortizolu, ktorý oslabuje imunitu takmer o 50 %.
Vychutnávajme umenie: Navštevujme koncerty, divadlá, výstavy, to všetko stimuluje dušu a imunitný systém. Relaxujme denne pri hudbe, s ňou sa nám všetko darí lepšie, a kreativita i výkonnosť sa zvýšia.
Najnovšie komentáre