Profesor Ivan Hričovský radí už dlhé roky všetkým záhradkárom a portálu LepšíDeň.sk poskytol veľký rozhovor. Pred pár dňami ste si mohli prečítať 1. časť rozhovoru, teraz je tu pokračovanie! Príjemné čítanie!

LepšíDeň.sk: Pán profesor, najmä mladí dnes preferujú záhrady okrasné, kde majú tuje, skalky, kríčky, kvety… ale akosi sa zabúda na úžitkovosť. Zelenina, ovocie. Je to našou pohodlnosťou? Alebo to mladšie ročníky nevedia robiť?
Ivan Hričovský: Veľmi dôležitá otázka. Áno, tá pohodlnosť zohráva často svoju úlohu. Najmä tí s vyššími finančnými príjmami si povedia, že nechcú, aby sa ich žena trápila v záhradke a radšej jej to kúpia. No zabúdajú na to, že žiadne kupované ovocie a zelenina sa nevyrovnajú tomu, čo si sami dopestujeme na záhradke. Nielen kvalitou, ale aj chemizáciou. Je to však aj otázka výchovy v rodinách. Nesedieť len pri počítači, ale deti by mali vidieť, ako kvitne ruža, ako vyzerá správne vysadená mrkva ap. A napokon, je to aj výchovou v odborných školách. Chýba nám mladá generácia, ktorá by bola nadšená a rozdávala by osvetu medzi ľuďmi. Veď mnohí mladí si postavia domček, založia si záhradku a tu už by bolo dobré mať svoje skúsenosti. Áno, dáme si trávnik, nasadíme si aj tuje, aby nás susedia nevideli, keď sme polovyzlečení. Ale dajme si tam aj jabĺčko, hrušku, slivku. Nasaďme si mrkvičku, papriku, rajčiaky, ktoré sú pre nás zdravé. Takto vytvárame aj krásu dediny, mesta. Veď každá obec, ktorá má pekne upravené záhradky je nielen úžitková, ale aj zdravá a krásna.

LepšíDeň.sk: Prečo dnes mladí nemajú záujem o záhradkárčenie? Je to generáciou? Hektickým životom? Technológiami?
Ivan Hričovský: Nemôžeme to samozrejme povedať o všetkých mladých ľuďoch – mám stovky priateľov, mladých, ktorí keď si vysadia okolo domčeka okrasnú časť, myslia aj na slivku, jabĺčko, jahôdku, a to je mimoriadne dôležité. Je pravda, že je to aj hektickým životom. Mnohí si vyberajú to, čo je pohodlné, bezprácne, ale chcel by som mladým ľuďom odkázať, že zdravý vzduch v zdravej záhrade ho posilňuje aj v práci, ktorú robí profesionálne. Spomeniem jednu príhodu z krstu knihy v Nitre. Priateľa som sa spýtal, či má záhradku a on že má. Veľkú? pýtam sa. A on že ani nie, len 35 árov a ja na to, že to je aj pre štyri rodiny. „To musíte mať množstvo jabĺk, sliviek…“ začal som a on mi skočil do reči, že jeho deti nechcú slivky. A to prečo? pýtam sa a on mi odvetí: „Každý týždeň kúpim desať kíl a päť kíl vždy hodín na hnojisko.“ Viete, také slivky by som ani ja nejedol. Sú z Poľska alebo z Belgicka obraté dva týždne pred dozretím, aby vydržali cestu. Okrem veľkosti a farby nemajú nič spoločné so slivkami. Ani chuť, ani vôňu a nemôžete ich prirovnávať k našim slivkám.

LepšíDeň.sk: Predstavte si, že pred vami stojí človek, ktorý kúpil domček so záhradkou, je skôr okrasná, ale on by ju chcel viac využívať aj na pestovanie zeleniny a ovocia. Ako by mal začať? Na internete je plno rád, aj knižky vychádzajú dobre… ale pre začiatočníka je to všetko zložité, chaotické, nevie čo skôr a kedy…
Ivan Hričovský: Áno, kniha je dobrá, ale my musíme vedieť, aké sú naše pôdno-klimatické podmienky. Je rozdiel pestovať jablone, hrušky, čerešne, slivky v Bratislave, je rozdiel medzi Banskou Bystricou, Košicami a Žilinou. Takýto človek by si mal dať poradiť starším, skúsenejším, ktorý celý život pracoval s ovocím. Môže nazrieť susedovi do záhradky, čo tam pestuje. Čiže hľadať, pýtať sa a nechať si poradiť. Keď už budete zakladať záhradku, nechajte si urobiť pôdny rozbor, napríklad prostredníctvom SPU v Nitre (Katedra agrochémie a výživy rastlín), kde to veľmi poctivo urobí profesor Otto Ložek s kolegami. Musíte totiž vedieť, do čoho sadíte – či tá pôda nie je veľmi vápenitá, alebo naopak nemá nedostatok nejakého prvku. V tomto vám oni veľmi radi poradia a takéto poradenstvo má cenu zlata, pretože záhradku zakladáme na celý život pre nás i celú rodinu.

LepšíDeň.sk: Veľmi dôležité je vybrať si dobré náradie a potreby pre záhradkárov…ako na to? Ako zistiť, čo je účinné, čo naozaj treba, čo funguje?
Ivan Hričovský: Okrem klasickej motyky, či rýľa je dnes obrovský výber – rôzne špeciálne nástroje a v tomto vám poradia odborníci, aj záhradkárske centrá. Napríklad v Ivanke pri Dunaji záhradníctvo Horváth, kde popri stromčekoch, kríkoch, hnojivách kúpite aj náradie. Tam si to priamo vyskúšajte, určite nekupujte naslepo.

LepšíDeň.sk: Začínajúci záhradkár vás nemá stále po ruke:) Čo by ste mu odporučili, kde čerpať informácie a rady – na internete? Stať sa členom nejakého združenia? Knihy?
Ivan Hričovský: Začnem tými knihami. Plat4M Books pod vedením Borisa Horáka vydáva celú edíciu kníh o záhradkách, o ovocinárstve, zeleninárstve, vinohradníctve, o výžive a hnojení. Napríklad Osvedčené rady do záhrady radia podľa mesiacov, čo je veľmi cenné. Alebo ďalšia kniha Rok v ovocnej záhrade, či Záhrada pre úžitok. Tiež odporúčam stať sa členom Slovenského zväzu záhradkárov. Na Slovensku máme 800 000 rodín, ktoré majú záhradku. Máme 76 000 hektárov plochy záhrad, ale máme len 70 000 členov  zväzu. Akoby tí ostatní nemali záujem o odbornosť a robia to veľakrát chaoticky. No a tiež by som odporúčal odborné časopisy ako Záhradkár, Urob si sám – Záhrada, Sady a Vinice, Vinič a víno. Tiež mesačník Doma v záhrade a, samozrejme, relácie na Rádiu Regina, či televízne relácie ako Postav dom, zasaď strom, či Farmárska revue.

LepšíDeň.sk: Ako vyzerá vaša vlastná záhradka? Čo všetko tam máte? Čo si tam najviac ceníte, čoho by ste sa nikdy nevzdali?
Ivan Hričovský: Naša záhradka má 10 árov. Okolo domčeka máme okrasnú časť. Manželka má svoj zeleninársky a kvetinársky úsek. Moja časť je ovocinársko-úžitková. Mám tam jablone a hrušky v tvare štíhleho vretena na slabo rastúcich podpníkoch. Mám tam dve marhuľky, tri slivôčky a nezabúdam ani na ríbezle, egreše, maliny, černice, josty. Čo si najviac vážim, je rakytník rešetliakovitý, Hippophae rhamnoides, kde má samčiu aj samičiu rastlinu. Tento rakytník odporúčam všetkým, má cenu zlata a obsahuje 870 mg vitamínu C. Takže dva plody vám stačia pokryť potrebu tohto vitamínu na celý deň! Rakytník je plytkokorenný a môžete ho sadiť aj v takých miestach, kde nemáte hlbšiu pôdu. Rakytník by mal byť v každej záhrade. Na tej svojej záhradke mám aj čerešničku, broskyne…a tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.

LepšíDeň.sk: Toto je rozhovor pre portál LepšíDeň.sk, tipy pre radosť a pohodu. Čo vie urobiť vám lepší deň?
Ivan Hričovský: Určite je to hneď zrána, keď vstanem, počasie. Keď svieti slniečko, hneď uvažujem, ako splním úlohy, ktoré som si večer stanovil. Či už je to pre rozhlas, natáčanie pre televíziu. Vylepšiť deň mi tiež dokáže to, že dokážem tie svoje plány aj dotiahnuť do konca – ide najmä o poradenstvo pre ľudí, pomoc starším i mladým záhradkárom. Hneď mám lepší deň, keď im môžem radiť, aby to naše Slovensko bolo krajšie a aby malo veľa, veľa zdravých ľudí. Ešte raz zopakujem, čo som spomínal – treba mať tri základné vlastnosti: Vedieť to, čo robím. Chcieť to, čo robím. A mať ľudské srdce. Keď toto v sebe spájam počas celého môjho života, potom mám veľa priaznivcov od Michaloviec až po Komárno. Toto ma napĺňa radosťou a, ak sa neurazíte, aj takým ľudským šťastím.

_________________________
EDÍCIA PRAKTICKÉ RADY ZÁHRADKÁROM. Tí, ktorí hľadáte odpovede na rôzne záhradkárske otázky týkajúce sa ovocnej, zeleninovej i okrasnej záhrady, ale aj vinohrtadu, biologickej ochrany, či trávnika alebo výživy záhradných plodín, môžete ich nájsť v knihách z edície Praktické rady záhradkárom. Objednať si ich so zľavou môžete TU. Nájdete tam knihy, ktoré by nemali chýbať v žiadnej záhradkárskej rodine.

_________________________
Kto je profesor Ivan Hričovský? Prof. Ing. IVAN HRIČOVSKÝ, DrSc., je absolvent Vysokej školy zemědelskej, dnes známej pod názvom Mendelova zemědelská univerzita v Brne – Fakulta záhradníctva v Lednici na Morave, ktorú absolvoval v roku 1955. V roku 1977 sa habilitoval v Brne na Mendelovej zemědelskej univerzite v odbore ovocinárstvo, ktorému venoval celý svoj život. S jeho menom je spojené pracovisko Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach, kde pôsobil vyše 12 rokov. Zaslúžil sa o rozvoj záhradníckeho odboru – neskôr Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva pri SPU v Nitre. V roku 1991 bol menovaný profesorom pre vedný odbor Záhradníctvo. Predsedom Republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov bol 21 rokov, dnes je jeho doživotným čestným predsedom. Vydal vyše 30 monografií, 4 vysokoškolské skriptá, pod jeho vedením vyšli tri Pomológie a ďalšie známe knižné publikácie. Poslednými tromi knihami od profesora Hričovského je Rok v ovocnej záhrade (máj 2013, Plat4M Books), Záhrada pre úžitok (október 2013, Plat4M Books) a Rok v ovocnej záhrade – biologická ochrana (jún 2014, Plat4M Books), Záhrada pre úžitok (2015, Plat4M Books, flexi väzba) a Osvedčené rady do záhrady (2015, Plat4M Books).