Čoraz viac detí trpí kvôli agresívnemu správaniu rodičov. Dohadovanie sa s partnerom pred dieťaťom, znevažovanie a urážanie sa navzájom, popieranie výchovných metód, zvýšený hlas, či dokonca krik a časté hádky vedia s dieťaťom narobiť toľko zla, že si to ani nevieme predstaviť.

I keď slová, že pred dieťaťom treba každé slovo vážiť a rozhodne nekričať, vyznievajú v zápale hnevu banálne, nikdy na ne nezabúdajme.

Čo prežívajú?
Možno ste si všimli, že keď pred dieťaťom zvýšite hlas, i keď nie priamo na neho, ale dohadujete sa napríklad so svojim partnerom, dieťa zostane v strese. Na niektorých deťoch to ani nemusí byť vidno, ale verte tomu, že v hĺbke prežívajú obrovskú neistotu, strach a negatívne skúsenosti sa do nich vrývajú natrvalo. U mnohých sa to ukáže až po mesiacoch, či rokoch.

Prieskum spoločnosti Factum Invenio pro UNICEF, ktorý bol realizovaný v Česku, ukázal, že až dve tretiny detí majú vlastnú skúsenosť s tým, ako vyzerá násilné agresívne správanie vlastných rodičov (išlo predovšetkým o krik a hádky). S fyzickým násilím sa stretlo 13 percent detí.

Podráždení z vyčerpania
K hádkam veľmi často dochádza v najnebezpečnejšom období detského veku – do troch rokov, pretože rodičia sú vyčerpaní kombináciou práce, domácich povinností (neraz aj nevyspatím) a starostlivosti o dieťa, ktoré prechádza náročným obdobím. Napriek náročnému životu by sme sa mali držať sa uzde a snažiť sa s partnerom nehádať, aspoň nie pred dieťaťom.

Avšak každé dieťa si všimne, že niečo nie je v poriadku, i keď ho z hádky vynecháte. Isté je jedno, trpí tým menej, ako keby prežilo šok z hádky dvoch najmilovanejších osôb. Navyše však platí, že keď sme vyčerpaní, tak sa ľahko dáme „vytočiť” a aj tá najmiernejšia výmena názorov môže skončiť známkami násilného agresívneho správania.

Hádate sa konštruktívne?
Najhorším príkladom pre deti sú násilné a deštruktívne hádky, ktoré nič neriešia, skôr naopak, situáciu ešte sťažujú. Takéto hádky ponižujú a snažia sa presadiť za každú cenu len jeden pohľad na vec ako najsprávnejší. Opakom sú konštruktívne hádky, ktoré vedú nakoniec k dohode. Deti si zo správania rodičov berú vzory do vlastnej budúcnosti a stavajú si vzorce a normy vlastných reakcií a návykov, preto je mimoriadne dôležité, čo im predostrieme. Pritom, naučiť sa kontrolovať negatívne emócie a problémy riešiť bez agresivity a kriku nie je až také náročné. Musia však chcieť obaja.

Násilie vidia všade
Nie je teda vôbec zvláštne, že na ihriskách, neskôr v školách a nakoniec na pracoviskách, či v partnerskom živote stretávame ľudí, ktorí nevedia svoje správanie vpratať do celospoločenskej normy, ale správajú sa agresívne a nevhodne, útočia na svojich rovesníkov, ale nevyhýbajú sa so svojou agresiou ani dospelým – učiteľom, predavačom, partnerom. Nebezpečné však je, že ich je viac ako kedysi. Znamená to, že rastie v domácnostiach počet prípadov agresívneho správania, teda nedokážeme sa vo všeobecnosti pod vplyvom situácie stopercentne kontrolovať a neprejavovať násilným správaním.

Nepredvídateľný dopad
Netreba azda ani spomínať, aký negatívny vplyv má videné, či prežité násilie rodičov na detskú psychiku, to by malo byť jasné každému rodičovi. Takéto deti neraz trpia poruchami správania, násilným správaním v škole – pretože to videli v domácnosti a považujú to za správnu normu. Navyše videli, že takéto správanie malo efekt – presvedčilo druhého partnera alebo jednoducho ustúpil, lebo musel, takže si ho privlastnili a riešia tak i svoje problémy a spory. Odborníci tvrdia, že najhoršie to je, keď malé dievčatká sú svedkami, ako ich otcovia bijú mamičky – získajú presvedčenie, že to tak má byť, že keď mamička držala a nechala sa biť, majú aj ony trpieť násilnosti od partnera, spolužiakov a podobne.

Pozor na výber
Vo všeobecnosti odborníci upozorňujú na znížený prah citlivosti voči násiliu. Môže za to i vplyv médií a pokiaľ ide o deti aj brutalita v mnohých moderných rozprávkach, paradoxne určeným deťom, či v detských hrách. Preto je dôležité vyberať to, čo im pustíme alebo dovolíme pozerať. Ešte dôležitejšie, ako vzor im dávame my.

Sabína Zavarská

Článok bol v pôvodnom znení uverejnený TU.

Ďalšie články

Sója: pomáha alebo škodí?
Keďže sa snažím živočíšne bielkoviny do veľkej miery nahradiť hodnotnými rastlinnými, zaujímalo ma ako to je so sójou. Na jednej strane, v čase, keď som sa začala zaujímať o zdravú výživu – čo už je viac ako 20 rokov – bola vychvaľovaná ako najzdravšia bielkovinová rastlinná výživa a stala sa veľkým trendom, na strane druhej, pred pár rokmi začali vychádzať štúdie, ktoré jej zdraviu prospešnosť popierali. Ako to teda so sójou naozaj? Nie je jednoduché vydať rezolútne vyhlásenie, že sója je …

Dojčíte? Chránite sa pred rakovinou vaječníkov!
Veľké množstvo odborných štúdií a článkov upozorňuje na to, aké je dôležité dojčenie pre zdravie a vývoj detí. Pozrime sa na to však aj z druhej strany. Kedysi sa hovorilo, že pre ženu je dojčenie len príťažou – že stráca mnoho živín, môžu jej začať kvôli tomu vypadávať vlasy, môže chorľavieť, začnú sa jej kaziť zuby, pretože všetko dobré zo seba dáva dieťaťu. A k tomu ešte nezabudnime na fámy o vycumľaných a vyťahaných prsníkoch. Ide o nepotvrdené fámy, ktoré ženy zbytočne odrádzajú od dojčenia.

Ovocná koža: pochúťka pre veľkých i malých!
Sušené ovocie z obchodu, či kioskov v hypermarketoch je často „obohatené“ cukrom a inými pre zdravie nie najvhodnejšími prísadami a zdravotnému životnému štýlu nevyhovuje ani trošku. Prečo si však nespraviť vlastné stopercentné ovocné čipsy? Je s tým síce trošku viac práce, ale ak máte domáce čerstvé ovocie a nevládzete ho skonzumovať v surovom stave – lepšie využitie neexistuje. Navyše si takto môžeme pripraviť skvelé zásoby chutného zdravia na jeseň a zimu.