Ten, kto niekedy pestoval tekvice a vybral z nich po sezóne semienka na siatie v ďalšom roku, možno sa stretol s tým, že tekvica sa už tej pôvodnej podobá len čiastočne alebo nepodobá vôbec. Niet divu. U tekvíc ako cudzoopelivých rastlín totiž dochádza ľahko k vzájomnému kríženiu rôznych odrôd.

Článok sme prebrali z júnového  vydania
časopisu Doma v záhrade
Autor článku: Petr Dostálek

Tam, kde sa pestuje viac tekvicových odrôd blízko seba, ako je to práve v záhradkách na dedinách aj v mestách, je ťažké udržať jednotlivé tekvicové odrody čisté a neskrížené. Možné to je niekde na samote, kde je záhradka veľmi vzdialená od iných miest, kde tekvice rastú. Aj tu však musíme v danom roku pestovať len jednu odrodu daného druhu.

Je pravda, že nové, odrodovo čisté semienka mnohých odrôd si možno kúpiť v obchode. Pri starých a krajových odrodách tekvíc, ale aj pri tekviciach dovezených z ciest či získaných od priateľov však možnosť kúpiť čerstvé osivo mať nemusíme a napriek tomu by sme chceli uchovať odrodu pôvodnú. Otázkou je, ako to urobiť?

Uzavretie tekvíc do izolačného domčeka
Východiskom pre to, aby sme udržali odrodu neskríženú, je jej oddelenie teda tzv. izolácia od inej odrody toho istého druhu. Popri spomínanej priestorovej (vzdialenostnej) izolácii na samote pri lese sa niekedy používa takzvaná izolácia technická, keď kvitnúce tekvice umiestnime v konštrukcii (napríklad kovový alebo drevený rám) pokrytej hustou sieťkou nepriechodnou pre hmyz a vnútri doplníme opeľovače (včey alebo čmeliaky). Drobnopestovateľ však spravidla nemá možnosť takéhoto technicky náročného opatrenia. Aj napriek tomu však existuje možnosť, ako tekvice udržať čisté a neskrížené, teda zachovávajúce pôvodné cenné vlastnosti, ako je napríklad žiadaná chuť a farba dužiny, veľkosť a tvar plodu a pod. Pri tomto postupe necháme včely-opeľovačky tentoraz výnimočne hľadať inú pastvu a o opeľovanie kvetov sa postaráme sami. Ide o metódu ručného opeľovania.

Príprava na ručné opeľovanie
Na celú operáciu potrebujeme vlastne len krepovú lepiacu pásku, ktorú kúpime v papiernictve alebo v drogérii, trochu času a vedomostí a citlivú ruku, ktorá tentoraz nahradí usilovné včely.

V čase, keď tekvice nastupujú do kvitnutia a tvoria už dostatočné množstvo kvetov, vydáme sa v neskorom popoludní pripraviť kvety, ktoré budeme na ďalší deň opeľovať. Treba rozlíšiť dva druhy kvetov – kvety samčie a kvety samičie. Rozoznáme ich tak, že pri samičích kvetoch je pod kvetom už zreteľný, viditeľný základ budúceho plodu. Je to malý guľatý plôdik, pri cuketách zase pretiahnutý valček – akási miniatúrna cuketka. Samičie kvety majú kratšiu stopku a je ich zvyčajne menej ako samčích.

Samčie kvety nenesú plôdik a je ich spravidla, aspoň pri plazivých tekviciach (druh tekvice veľkoplodej Cucurbita maxima) väčšina, ich stopka je tiež dlhšia ako pri samičích. Kvety, ktoré majú na druhý deň kvitnúť, sú už plne vyvinuté a neskoro popoludní majú žltú farbu a na svojom vrchole už zľahka sa pootvárajúcu špičku. Kvety na opeľovanie ešte nezrelé sú zelené, úplne uzavreté. Naopak už odkvitnuté kvety sú veľké, zvädnuté, otvorené, bez napätia. Na opeľovanie vhodný, zrelý kvet prelepíme krepovou lepiacou páskou (vhodná je šírka tri centimetre) tak, že špičku jemne stiahneme páskou, aby sa kvet nasledujúceho rána nemohol otvoriť. Dajú sa použiť aj štipce na bielizeň, ktorými kvet zovrieme. To isté urobíme so samičími kvetmi. Zabránime tak tomu, aby sa doň mohla dostať včela. Označíme na jeden kvet samičí z jednej rastliny vždy niekoľko (tri až štyri) kvetov samčích z iných rastlín.

Z iných rastlín preto, aby nedošlo k samoopeleniu. Samičie izolované kvety je dobré pri plazivých tekviciach označiť napríklad paličkami, ktoré vyčnievajú nad porast, aby sa nám na druhý deň lepšie hľadali. Rozlíšiť jednotlivé rastliny je ľahké pri kríčkových cuketách, naozaj tvrdý oriešok je to však niekedy pri plazivých tekviciach, ktorých šľahúne sa plazia sem a tam cez seba ako akési klbko rastlinných hadov. Aby sme vskutku opeľovali kvet peľom z iných jedincov tej istej odrody, môžeme si napríklad skúsiť na pásku písať čísla rastlín. Jednoduchšie bude, ak si porast pomyselne rozdelíme zhruba na polovicu a na opelenie berieme vždy kvety z druhej polovice porastu.

Naše ruky nahradia včely
Nasledujúci deň ráno, keď vyjde slniečko a rastliny uschnú, vyrazíme na „opeľovaciu výpravu“. Otrháme si niekoľko izolovaných samčích kvetov, ktoré sme si predchádzajúci deň pripravili a prinesieme ich k samičiemu izolovanému kvetu. Samčie kvety upravíme tak, že kvetné lístky odtrhneme a zostane nám vlastne len peľník na stopke. Len čo máme samčie kvety pripravené, opatrne odlepíme pásku z izolovaného samičieho kvetu a to tak, aby sa nepoškodil.

Po odstránení pásky uzavretý kvet v priebehu niekoľkých okamihov akoby rozkvitol pod rukami, otvorí sa vlastnou silou. Potom uchopíme peľník zo samčieho kvetu a zľahka ho utierame o bliznu tak, aby na nej ostalo čo najviac peľu. Peľ má podobu jemného žltého prášku a jeho uchytenie sa na kvetných lístkoch možno dobre pozorovať. Opakujeme s 2-3 peľnicami. Potom kvet rukou opäť zľahka uzavrieme a zase prelepíme páskou. Pri samičích kvetoch treba postupovať veľmi opatrne, aby sme kvet pri odlepovaní pásky nepotrhali, ťažko by sme ho potom zalepovali späť do uzatvoreného tvaru.

Pri prenášaní peľu na bliznu si musíme dať pozor, aby sa nám do tejto činnosti náhodou nezamiešala nejaká včielka, ktorá lieta okolo. Naše snaženie by v tomto prípade mohlo prísť navnivoč. Na malú chvíľku tak odsúdime pracovité včely do roly nezamestnaných, ale tie si iste v okolí nájdu dostatok iných príležitostí. Potom, čo sme kvet opäť zaizolovali, označíme si opelenie plodu napríklad previazaním výrazného farebného povrázku alebo farebného plátenka okolo jeho stopky, aby sme ho neskôr medzi inými našli. Povrázok alebo plátno neuviažeme tesne okolo stopky, ale ponecháme dostatočne veľkú vôľu, pretože stopka pri raste plodu hrubne spolu s ním. Ponecháme aj označenie plodu paličkou vyčnievajúcou nad porast pre jeho ľahšie nájdenie.

Predpoklady úspešného opeľovania
Zhruba za týždeň po opeľovaní plod skontrolujeme, či sa naša práca podarila, alebo nie. Ak sa plod zväčšuje a rastie, boli sme vo „včelej práci“ úspešní, matka príroda je spokojná a my sa môžeme tešiť na úrodu semienok. Ak však plod po týždni nerastie a začína odhnívať, dielo zlyhalo, treba opeľovanie zopakovať. Celý postup vyzerá na prvý pohľad dosť komplikovane a zdá sa prácny. Je pravda, že vyhľadanie, označenie a opeľovania kvetov trochu času zaberie. Je to však zároveň činnosť napínavá, dobrodružná a poučná, pretože sa pri nej na vlastnej koži môžeme zoznámiť s tajomstvom rozmnožovania rastlín.

Ručné opeľovanie sa najlepšie darí pri prvých malých plodoch. Ak ho chceme robiť neskôr, treba už skôr nasadené a rastúce plody z rastliny odštiknúť. Opeľovanie treba urobiť dostatočne skoro, aby plod stihol do konca vegetácie čo možno najviac vyzrieť a semená z neho boli kvalitné a klíčivé. K opeľovaniu pristupujeme, keď tekvica tvorí dostatok samčích aj samičích kvetov. U niektorých tekvíc totiž najprv rastú len samčie kvety a samičie sa objavujú až neskôr. Ideálne obdobie na opeľovanie je vtedy, keď je počasie teplé a suché. Jednak sa na dyniach tvorí veľké množstvo kvetov a aj peľ je dobre klíčivý. Menej úspešní budeme za dní chladných a daždivých – kvetov je menej, peľ klíči horšie.

Aby sme udržali dlhodobo genetickú variabilitu vnútri odrody, treba opeliť niekoľko tekvíc z rôznych rastlín. Následne tak získame veľké množstvo semien. Pretože si však tekvicové semená držia klíčivosť za dobrých podmienok asi 4 – 5 rokov, získame takýmto spôsobom zásobu na niekoľko sezón dopredu. Prajeme šťastnú ruku pri opeľovaní!

Ďalšie články

Sója: pomáha alebo škodí?
Keďže sa snažím živočíšne bielkoviny do veľkej miery nahradiť hodnotnými rastlinnými, zaujímalo ma ako to je so sójou. Na jednej strane, v čase, keď som sa začala zaujímať o zdravú výživu – čo už je viac ako 20 rokov – bola vychvaľovaná ako najzdravšia bielkovinová rastlinná výživa a stala sa veľkým trendom, na strane druhej, pred pár rokmi začali vychádzať štúdie, ktoré jej zdraviu prospešnosť popierali. Ako to teda so sójou naozaj? Nie je jednoduché vydať rezolútne vyhlásenie, že sója je …

Dojčíte? Chránite sa pred rakovinou vaječníkov!
Veľké množstvo odborných štúdií a článkov upozorňuje na to, aké je dôležité dojčenie pre zdravie a vývoj detí. Pozrime sa na to však aj z druhej strany. Kedysi sa hovorilo, že pre ženu je dojčenie len príťažou – že stráca mnoho živín, môžu jej začať kvôli tomu vypadávať vlasy, môže chorľavieť, začnú sa jej kaziť zuby, pretože všetko dobré zo seba dáva dieťaťu. A k tomu ešte nezabudnime na fámy o vycumľaných a vyťahaných prsníkoch. Ide o nepotvrdené fámy, ktoré ženy zbytočne odrádzajú od dojčenia.

Ovocná koža: pochúťka pre veľkých i malých!
Sušené ovocie z obchodu, či kioskov v hypermarketoch je často „obohatené“ cukrom a inými pre zdravie nie najvhodnejšími prísadami a zdravotnému životnému štýlu nevyhovuje ani trošku. Prečo si však nespraviť vlastné stopercentné ovocné čipsy? Je s tým síce trošku viac práce, ale ak máte domáce čerstvé ovocie a nevládzete ho skonzumovať v surovom stave – lepšie využitie neexistuje. Navyše si takto môžeme pripraviť skvelé zásoby chutného zdravia na jeseň a zimu.