Close

Nie ste zaregistrovaný? Zaregistrujte sa a začnite používať.

lock and key

Prihláste sa do svojho účtu

Account Login

Zabudli ste heslo?

Vitamínový bedeker (1)

15 aug Odoslal v Radíme si navzájom, Uherová Ružena, Zaujímavosti, Zdravie | Komentáre vypnuté na Vitamínový bedeker (1)
Vitamínový bedeker (1)
 

Záujem dnešného človeka získať čo najviac poznatkov, ako si udržať dobrý zdravotný stav svojho organizmu, súvisí často s jeho pracovným nasadením, s túžbou udržať si duševnú i fyzickú výkonnosť a rovnováhu. Akú úlohu môžu hrať vitamíny v tomto snažení a ako si zabezpečiť ich dostatočný príjem?

Bežne sa čitatelia rôznych populárnych a populárno-vedeckých časopisov dozvedia, aká je odporúčaná denná dávka toho-ktorého vitamínu, aké problémy môžu vzniknúť v dôsledku jeho nedostatku a aké sú jeho najbohatšie prirodzené zdroje. Menej sa však dozvieme o dôležitých súvislostiach, týkajúcich sa využiteľnosti prijímaného vitamínu napríklad v procese starnutia, vplyvu životného prostredia a životného štýlu či vplyvu stresových situácií.

Už dlhší čas je medzi odborníkmi známy kritický postoj k tabuľkovým hodnotám, udávajúcim odporúčané denné dávky (ODD), predovšetkým vitamínov. Postačuje pokryť našu potrebu vitamínov tzv. vyvážená strava alebo nie? Stále častejšie stretávame ľudí, ktorí si doplňujú hladinu pomocou vitamínových prípravkov. Ako a kedy ich aplikovať, aby nenastala v ľudskom organizme neželaná nerovnováha?

Uvedené kritické postoje i otázky často súvisia s novými poznatkami o vlastnostiach niektorých vitamínov. Tak v posledných 30-tych rokoch bolo dokázané, že mnoho vitamínov navzájom spolupracuje, čoho pozitívnym výsledkom je ich vzájomný synergetický (umocňujúci) účinok. Táto účinná spolupráca sa týka aj vzájomného pôsobenia niektorých vitamínov s minerálnymi látkami i esenciálnymi mastnými kyselinami.

Autorkou tohto článku je Doc. Ing. Ružena Uherová, PhD., z Katedry chémie a technológie potravín Chemickotechnologickej fakulty STU v Bratislave sa dlhoročne venovala práci pedagogickej i vedecko-výskumnej. V priebehu doktorandského štúdia u Prof. Ing. dr. Fridricha Gärnera, DrSc., sa venovala problematike vitamínov mlieka. Výsledky tejto práce majú v odbornej verejnosti dodnes vel’mi dobrý ohlas doma i v zahraničí. V posledných rokoch sa spolu so svojimi spolupracovníkmi venuje aj dôsledkom deficitu vitamínov na I’udský organizmus. V rámci medzinárodného programu Tempus navštívila niektoré vitaminologické pracoviská vo Francúzsku. Za zmienku stojí aj autorkina aktívna účasť v pedagogickom procese na parížskej L´Université Pierre et Marie Curie, kde predniesla poznatky z oblasti vitamínov v cereáliách. Ružena Uherová v týchto dňoch dokončuje publikáciu s pracovným názvom Vitamínová biblia, ktorú prinesie vydavateľstvo Plat4M Books pred koncom roka 2012.

Ďalším významným objavom sú antioxidačné vlastnosti niektorých vitamínov (beta-karotén, vitamín C a E) a s tým súvisiaci ochranný účinok proti nádorovým ochoreniam i možný účinok, spomaľujúci proces starnutia. V tejto súvislosti nám vošli do povedomia aj pojmy „kyslíkový stres“ či „voľné radikály“. Rovnako dôležité je objasnenie zvýšeného rizika nedostatku kyseliny listovej u gravidných žien v súvislosti s embryonálnym vývojom dieťaťa a pod.

Vývoj vedy a techniky naznačuje, že súčasné poznatky o takých dôležitých látkach ako sú vitamíny, nie sú definitívne. Pozrime sa, aspoň z časti, čo o nich vieme dnes.

Čo sú vitamíny?
Sú to výživovo dôležité látky, ktorých príjem je nevyhnutný na udržanie života či dobrého zdravotného stavu jednotlivca. Sú to látky prirodzene sa nachádzajúce v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu. Sú aktívnou súčasťou enzýmových systémov, ktoré urýchľujú alebo aktivujú potrebné chemické reakcie v našom tele. Odborná verejnosť ich označuje ako exogénne esenciálne biokatalyzátory. Nazývame ich aj mikronutritienty (mikroživiny), pretože vzhľadom na iné výživovo dôležité látky, ako cukry, tuky a bielkoviny, ľudský organizmus ich potrebuje prijať v malom množstve. Množstvo potrebné na zabezpečenie normálnych fyziologických funkcií človeka závisí napr. od stravovacích návykov, veku, pohlavia, druhu pracovnej aktivity, celkového zdravotného stavu, životného štýlu a pod.

Nedostatok niektorého z vitamínov spôsobuje hypovitaminózu až avitaminózu, prejavujúcu sa poruchami biochemických procesov. Takýto deficit bol v minulosti príčinou vážnych ochorení i úmrtí. Všeobecne známy je napr. skorbut (z nedostatku vitamínu C), pelagra (z nedostatku niektorého vitamínu skupiny B), beri-beri (nedostatok tiamínu), perniciózna anémia (nedostatok vitamínu B12), krivica (nedostatok vitamínu D).

Pokiaľ ide o názvoslovie, v súčasnosti sa používa označenie veľkým písmenom (ktoré môže mať číselný index) alebo sa používajú názvy triviálne, napr. retinol namiesto vitamínu A, tiamín namiesto vitamínu B1 alebo tiež kyselina askorbová namiesto vitamínu C.

Vitamíny rozdeľujeme podľa ich spoločných fyzikálnych vlastností, najčastejšie podľa rozpustnosti, na dve skupiny. Vitamíny rozpustné v tukoch – lipofilné (A, D, E, K) a vitamíny rozpustné vo vode – hydrofilné (vitamíny B-komplexu a vitamín C).

Do skupiny B-komplexu patrí 8 vitamínov: tiamín, riboflavín, kyselina nikotínová, kyselina pantoténová, pyridoxín, biotín, kyselina listová a kobalamíny.

K vitamínom zaraďujeme aj tzv. provitamíny (prekurzory vitamínov), ktoré samotné nevy kazujú fyziologický účinok, ale ľudský organizmus ich dokáže na vitamíny premieňať. Tak napríklad provitamínom vitamínu A je beta-karotén.

Pečeň ako sklad
Ľudský organizmus si dokáže niektoré, predovšetkým tukorozpustné vitamíny uskladniť určitú dobu v pečeni. Aká je schopnosť organizmu vytvárať si takúto rezervu, ktorej hovoríme rezervná kapacita? Odborná literatúra uvádza napríklad pre vitamín A 1 až 2 roky a pre vitamín E 3 až 5 rokov. Prakticky to znamená, že dlhodobo prijímané veľké množstvo niektorého z týchto vitamínov môže byť pre ľudský organizmus nebezpečné.

Vitamíny vodorozpustné, teda vitamín C a vitamíny B-komplexu, sa v zásade v tele neskladujú. Ich prebytok sa vylúči močom. Rezervná kapacita sa udáva 2 až 14 dní. Výnimkou je kyselina listová, ktorá môže byť skladovaná v pečeni 3 až 4 mesiace a vitamín B12 2 až 5 rokov.

Významným zdrojom vitamínov sú základné potraviny, a to mäso (a mäsové výrobky), mlieko (a mliečne výrobky), vajce (najmä žĺtok), chlieb a iné cereálne výrobky, zelenina a ovocie.

Je známou skutočnosťou, že vitamíny sú látky málo stabilné, a preto pri skladovaní i spracovaní potravinárskych surovín dochádza k menším či väčším stratám. Veľkosť týchto strát závisí predovšetkým od vonkajších vplyvov (teplo, svetlo, kyslík, UV žiarenie) i od podmienok, za akých potravinársku surovinu spracúvame.

Prečítajte si pokračovanie článku:
Vitamínový bedeker (2)

Facebook