Zdravou stravou môžeme predchádzať rakovine prsníka

Krásne poprsie je ozdobou ženy. Súčasne však je veľkou hrozbou pre jej zdravie, pretože mliečna žľaza je u ženy najčastejším miestom, kde vzniká rakovina.

Skutočné príčiny tejto závažnej choroby nie sú dodnes známe. Podľa štatistických údajov je však možné určiť celý rad rizikových faktorov. Bývajú nimi, okrem iného, určitá rodinná predispozícia, bezdetnosť, vyšší vek pri prvom pôrode alebo isté nepravidelnosti menštruačného cyklu. Treba si uvedomiť, že žiadna žena si nemôže byť istá pred touto chorobou. Rakovina prsníka však nemusí byť smrteľnou chorobou. Ak sa ložisko objaví včas, existuje viac ako 90-percentná pravdepodobnosť vyliečenia. Ženy by sa mali pozorovať a varovnými signálmi choroby môžu byť zmeny vo vnútri prsníka, ktoré sa zistia ohmatom, ďalej tvorba uzlov alebo preliačenín na koži prsníka, prípadne občasné vylučovanie krvavej tekutiny z prsnej bradavky. Mnohé ženy zomierajú zbytočne v dôsledku toho, že nádor sa odhalil neskoro.

ZAČNIME UŽ V MLADOSTI
Predchádzanie vzniku rakoviny prsníka musíme však chápať komplexnejšie. Patrí k nemu zdravé stravovanie, športovanie, zvládanie stresov atď. Jednoducho treba si to uvedomiť už v mladosti a osvojiť si zdravý životný štýl. Iba takto sa môže žena stať ochrankyňou vlastného zdravia.

Aktuálne vedecké štúdie už vôbec nepochybujú o tom, že existujú potraviny, ktorých pravidelnou konzumáciou môžeme predchádzať i tejto chorobe. Teda zdravou stravou môžeme bojovať proti rakovine. Existuje už celý rad dôkazov, že cielená a vhodná výživa je mimoriadne dôležitá pre zachovanie zdravia ženy. Mnohí výskumníci sú presvedčení, že rakovina prsníka je úzko spätá so spôsobom stravovania a so životným štýlom, čo určite zohráva dôležitú úlohu pri prevencii. Všeobecne uznávajú, že kto je veľa müsli, tofu, ovocia a zeleniny, znižuje si riziko ochorenia na rakovinu. Ochranné faktory, ktoré sa nachádzajú v zdravej strave, zohrávajú podľa najnovších poznatkov zásadnú úlohu. Preto sa výskum sústreďuje na to, ako sa stravovať, aby sme tejto zákernej chorobe dokázali predchádzať.

Viac ako trojnásobne je nižší výskyt rakoviny prsníka u žien v Číne a Japonsku, ako u žien žijúcich v Európe či Amerike. Je to vďaka spôsobu stravovania. Naša typická západná strava je bohatá na tuky a obsahuje málo vláknin. Asi 40 percent energie, ktorá sa vytvára zo zdroja potravín, pochádza zo živočíšnych produktov. Na východe je to menej ako 10 percent, kde je strava bohatá na ovocie, zeleninu a vlákniny.

PREJDIME NA VÝCHODNÝ ŠTÝL
Výskumníci sú presvedčení, že východný štýl stravovania obsahuje zložky, ktoré pomáhajú chrániť pred rakovinou prsníka. Takými zložkami sú izoflavony a lignany, ktoré v tele účinkujú ako slabé estrogény. Nazývame ich preto rastlinné estrogény alebo fytoestrogény. Tieto pôsobia proti silnejšiemu estrogénu vlastného tela, ktorý sa zúčastňuje na vzniku rakoviny prsníka, ak je ho v tele väčšie množstvo. Nuž a izoflavony sa nachádzajú v hrachu, fazuli, sóji.

Lignany zasa v šošovici, sezamových semenách, celozrných cereáliach, v ovocí, zelenine a v ľanových semenách. Napríklad ženám, ktorým diagnostikovali rakovinu prsníka, odporúčali jesť denne 25 gramov ľanových semien, kým nepôjdu na chirurgický zákrok. Výsledok bol nad očakávanie – zaznamenalo sa u nich výrazné zmenšenie nádoru prsníka. Tieto potraviny v širokej miere konzumujú ženy na východe. Tradičná japonská strava je bohatá na sóju, tofu, naklíčené semená a zelenú listovú zeleninu. Ďalej i krížaté rastliny, ako je brokolica, špenát, kapusta, kaleráb a čínska kapusta. Výsledkom tohto spôsobu stravovania je, že hladina rastlinných hormónov v krvi japonských žien je viac než stokrát vyššia ako u žien v západných krajinách.

NEZABÚDAJME NA VITAMÍNY
Stúpajúci trend výskytu rakoviny u nás priamo súvisí s nedostatočným zastúpením ovocia a zeleniny v našej strave. Ovocie a zelenina sú bohaté nielen na rastlinné estrogény, ale obsahujú tiež antioxidačné vitamíny, ako sú C, E, karotény a minerál selén. Tieto neutralizujú voľné radikály, ktoré sa bežne vytvárajú počas normálneho metabolizmu, ale sú aj výsledkom škodlivého životného prostredia. Aby sme organizmus chránili pred útokmi agresívnych molekúl – voľných radikálov, zvoľme si správnu výživu.

KDE NÁJDEME FYTOCHEMIKÁLIE
Akýmisi bodyguardmi našich buniek sú fytochemikálie. Sú dokonca účinnejšie ako vitamíny. Sú to chemikálie nachádzajúce sa v rastlinách, dodávajú im farbu, chuť, vôňu a sú súčasťou obranného systému samotnej rastliny. Pomocou týchto látok sa rastliny chránia pred napadnutím vírusmi, rôznymi škodcami a voľnými radikálmi. Ak máme dostatok fytochemikálii v potrave, riziko rakoviny sa redukuje aj u človeka. Nehovoriac o tom, že tieto látky súvisia s kvalitou potravy, jej chuťou, vôňou i farebnou pestrosťou. Na rozdiel od sacharidov, tukov, bielkovín, vitamínov a minerálov nie sú to nenahraditeľné živiny pre život. Vyznačujú sa však vlastnosťami, ktoré pomáhajú pri predchádzaní civilizačných chorôb. Napríklad sulfidy, sú ochranné látky bohato sa nachádzajúce v cesnaku, cibuli, póre, šarlotke. Cesnak je zvlášť účinný pri znížení rizika rakoviny. Silné karcinogény vznikajú v čreve bakteriálnym rozkladom nitritov a nitrátov, ktoré sa pridávajú pri výrobe šunky údenín a iných mäsových produktov. Ukázalo sa, že sírne zlúčeniny, medzi ktoré patrí spomínaný sulfid, potláčajú metabolizmus nádorov, zvyšujú imunitu organizmu a zúčastňujú sa na likvidácii karcinogénnych látok v pečeni. Preto jedzme každý deň aspoň strúčik cesnaku a snažme sa znížiť spotrebu údenín. Národný onkologický ústav USA identifikoval okolo 36 rastlín, ktoré majú protirakovinové ochranné vlastnosti. Patria k nim cesnak, sójové boby, brokolica, kapusta, ďumbier, sladké drievko, koreňová zelenina (karotka, zeler, koriander, petržlen) a iné. Doteraz cvšak poznáme viac ako tritisíc fytochemikálií s prospešným účinkom na zdravie.

NAPOKON VLÁKNINA!
Významnú úlohu nielen pre zdravé trávenie plní vláknina, ktorá v tráviacom procese viaže na seba škodlivé chemikálie – karcinogény. Nachádza sa ich dosť v neekologickej potrave. Totiž škodlivé látky vďaka vlákninám vylúčime skôr, ako ich stihneme prijať do orgánov tela. Ideálna zdravá strava by mala obsahovať 20 gramov vláknin denne t.j. asi o 40 percent viac, akým je u nás ich súčasný priemerný príjem. Kde ich nájsť?  Vysoký obsah vláknin majú otruby, sušené marhule a slivky, tmavý chlieb, vlašské orechy, hrach, celozrnné špagety, ryža natural, ľanové semená a iné.